Najmä v životoch dievčat hrajú veľmi dôležitú úlohu, dávajú im pocit bezpečia a istoty. A hovorí sa, že práve podľa otcov si neskôr mladé ženy vyberajú partnerov. Potvrdzuje to aj speváčka Mária Čírová (29), ktorá tvrdí, že jej manžel má rovnakú povahu ako otec. Spolu s moderátorkou Alexandrou Orviskou (34) nám predstavili najdôležitejších mužov ich života.
Mária Čírová (29), speváčka, s ockom Michalom Čírom (64)
Niekde som raz už ako dospelá čítala, že to najlepšie, čo môže otec urobiť pre svoje deti, je, milovať ich mamu. Cítim sa požehnaná, že mi ten hore daroval takého výnimočného otca. A vďaka jeho láske k našej mame a našej rodine sme mali úžasné detstvo. Detstvo plné dobrodružstiev, hudby, radosti. U nás sa vždy spievalo! Ocino má aj obrovský dar slova. V minulosti tvoril pesničky, ktoré som ja od malička spievala a on ma sprevádzal na gitare. Vždy som cítila nekonečnú lásku a bol to ten najkrajší dar, aký sme mohli od otca dostávať. Ďakujem za každý úsmev, povzbudenie, objatie či rozhovor. Ďakujem za jeho neopísateľnú dobrotu a obetavosť. Neviem, či mu budem schopná v tomto živote vrátiť to, čo dal on mne. V mojom živote hrá zásadnú rolu. Ďakujem, že si, ocinko... veď ty vieš, že ťa nadovšetko milujem.
Na akú príhodu z detstva nikdy nezabudnete?
Bývali sme v bytovke, kde presne za ňou boli malé záhradky. Kamarátka ma raz vytiahla von s tým, že suseda Ivetka má perfektné jahody, aby sme si ukradli. Mala som asi 8 rokov. Bola som vychovávaná tak, že kradnúť sa nemá nikdy, ale tie jahody boli také úžasné, že sme si chceli natrhať. Chytila som si tričko, kam mi kamoška stihla hodiť asi tri jahody. Následne som sa pozrela do okna, kde stál tatino a už som vedela, že je zle. Len mi ukázal prstom, aby som išla domov a dostala som remeňom. On si to vôbec nepamätá, ale ja som mu to s láskou odpustila a dnes sa na tom smejeme. A mám ešte jednu. Môj ocino je taký úžasný inteligentný človek, že som ho v živote nepočula zahrešiť. Oproti našej bytovke je krčma, kde som veľmi rada chodila s mojím bratom na čapovanú kofolu. Človek si tam vypočuje všeličo. Tak som si myslela, že keď poviem v rámci našej návštevy v obývačke niečo, čo som sa tam dozvedela, tak to bude úplná paráda. Mala som pocit, že také slovo ešte nepočuli. Naši boli zvyknutí, že som návštevám spievala a recitovala. Veľmi radi mi nechali priestor, keďže som sa hlásila, že chcem niečo povedať. Postavila som sa, nadýchla sa a povedala: „Choďte do p..e.“ Čo bolo potom, si už nepamätám. (smiech)
