Štefan Kostelničák († 59) zvýraznil slávnymi ornamentmi Pittsburskú dohodu, ale aj dekréty o vyhlásení Československej republiky a Martinskú deklaráciu. Pri príležitosti stého výročia vzniku Československej republiky otvorili v piatok v galérii Ferdinada Katonu v Spišskej Starej Vsi (okr. Kežmarok) výstavu jeho dvadsiatich najznámejších dekorovaných dokumentov.
Štefan Kostelničák pochádzal zo 6 detí roľníckej rodiny. V Spišskej Starej Vsi sme stretli jeho prasynovca Antona Bizuba (66). „Teším sa, že si niekto spomenul na nášho predka,“ povedal potomok maliara a priblížil jeho príbeh. „Chudobní rodičia dali Štefana na štúdiá na Levočské gymnázium, ktoré nedokončil, lebo počas 1. svetovej vojny musel narukovať na front do rakúsko-uhorskej armády,“ vraví Bizub.
Vojnu, na rozdiel od mnohých kamarátov, Štefan prežil. Rovnako ako oni v zákopoch túžil po vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov. „Po vojne sa vrátil domov v uhorskej uniforme, ale s pripnutou trikolórou. Ľuďom na Zamagurí oznámil, že Rakúsko-Uhorsko zaniklo a vznikla Československá republika (ČSR). Ale to nemal robiť, lebo s touto informáciou prišiel ako prvý a za jej šírenie ho slúžny z Matiašoviec dal zavrieť na 4 dni do basy. A to aj napriek tomu, že monarchia zanikla a už existovala ČSR,“ dodal Bizub.
Štefan dokončil gymnázium u Františkánov, kde prijal rehoľné meno Leonard. So súhlasom rehoľných bratov však z kláštora odišiel, aby sa venoval výtvarnej tvorbe a národnému hnutiu. Najzávažnejšie dokumenty vzniku ČSR okrášlil po ich napísaní a podpísaní vtedajšími predstaviteľmi. V takej podobe ich poznajú ľudia už sto rokov.
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. 10 1918 päťčlenným Národným výborom v Prahe, ktorého členmi boli štyria Česi a jeden Slovák.
Bola prijatá 30. 10. 1918 ako samostatný štátoprávny akt slovenského národa, v ktorom sa oficiálne rušil zväzok s Uhorskom a odmietli sa právomoci uhorskej vlády.
Politická deklarácia podpísaná 31. 5. 1918 v USA zástupcami Českého národného združenia, Zväzu českých katolíkov, Slovenskej ligy v Amerike a neskorším prezidentom ČSR Tomášom G. Masarykom. Slovákom zaručovala širokú samosprávu s vlastnou administratívou, snemom a slovenčinou ako úradným jazykom.
Velikán ako Fulla a Benka
Jozef Leštinský (63), profesor Katolíckej univerzity v Ružomberku
- Vyčítajú mu rustikálnosť, ale v tom období tak tvorili aj Lada či Mucha. Čo sa týka jeho výtvarnej veľkosti, môžeme ho zaradiť do jednej línie s Fullom, Benkom, ale aj so slovenskou modernou. To, že dekoroval takýmto spôsobom najvážnejšie dokumenty vzniku ČSR, je jeho neoceniteľný a nedocenený počin.
