Pokrytých má byť 80 až 85 percent siete pohotovostí. V pondelok to po stretnutí so zástupcami lekárov a nemocníc deklarovala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smer-SD).
Ministerka vysvetlila, že po tom, čo v prvom kole tendra vybralo ministerstvo prevádzkovateľov pre 40 percent siete pohotovostí, ďalších približne 45 percent bodov bude pokrytých organizátormi poverenými zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. "Je to dostatočné pokrytie siete, aby systém fungoval," uviedla ministerka a dodala, že v súčasnosti ešte realizuje rezort druhé kolo tendra na prevádzkovateľov pevných bodov siete ambulantnej pohotovostnej služby. To sa má vyhodnotiť do konca leta.
Kalavská poukázala i na to, že súčasný predstavený počet bodov pevnej ambulantnej pohotovostnej služby je ďaleko väčší ako pôvodne plánovaný počet, garantujúci podľa rezortu dostupnú zdravotnú starostlivosť. "Po stretnutí so zástupcami lekárov a nemocníc si preto dovolíme tvrdiť, že na zabezpečenie ambulantnej pohotovostnej služby nie je potrebné pokrytie všetkých 100 percent navrhnutých pevných bodov," uviedla ministerka. Uistila, že v rámci Bratislavy je sieť pokrytá, najväčšie problémy sú podľa nej v malých okresoch na juhovýchode SR. Riešením by mohli byť podľa Kalavskej doplnkové pohotovostné hodiny v danom okrese.
Ministerka pripustila, že sieť môže mať napokon menej bodov. „Teraz nebude približne desať-dvadsať percent obsadených a pokiaľ o ne nebude trvalo záujem a budeme vedieť, že dostupná zdravotná starostlivosť je zachovaná, nevidíme dôvod, prečo by sme ich mali za každú cenu držať," uviedla.
Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár verí, že legislatívna zmena v prípade pohotovostí bude prínosom pre všetkých. „Samozrejme, týmto sa nič nekončí, budeme fungovanie systému monitorovať, vyhodnocovať, v prípade problémov ich budeme riešiť," uviedol Kollár. Priznal, že fungovanie nového systému záleží aj od prístupu pacientov, apeloval preto na nich, aby na pohotovosti neobracali so zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu vyriešiš so svojimi praktickými lekármi.
Predseda Asociácie nezávislých lekárov Marián Šóth i hlavné odborníčky ministerstva zdravotníctva pre oblasť všeobecného lekárstva pre deti aj dospelých Elena Prokopová a Jana Bendová sa zhodli, že nový systém, rátajúci s fungovaním pohotovostných ambulancií len do 22.00 h, odstráni riziko ohrozenia zdravotného stavu pacienta, vyplývajúce z doteraz platného systému vykonávania Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), v rámci ktorého prichádzalo k neúmernému preťažovaniu lekárov. "Stávali sa prípady, že lekári doteraz pracovali celý deň pred službou, večer pokračovali pohotovosťou a ráno zase ambulovali," pripomenuli.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko na druhej strane tlmočil obavy lekárov slúžiacich v rámci ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) a na urgentných príjmoch nemocníc, ktorí majú strach z výrazného nárastu pacientov po 22.00 h, najmä počas tzv. chrípkových mesiacov jesene a zimy. „Obavy, že budú komplikácie pretrvávať, a to hovorím najmä za ÚPS na interných a detských oddeleniach," uviedol Petko s tým, že pre ANS by bolo najvhodnejším riešením odložiť zmenu do októbra 2020, keď budú vybudované urgentné príjmy.
Ambulantná pohotovostná služba (APS) od júla nahradí Lekársku službu prvej pomoci (LSPP). Ministerstvo vybralo v prvom kole prevádzkovateľov pre 40 percent siete pohotovostí. Druhé kolo tendra bude trvať do konca júla. Na Slovensku by po novom malo byť viac ako 70 ambulantných pohotovostí pre dospelých a vyše 60 ambulantných pohotovostí pre deti a dorast v pevnej sieti. Pevná sieť bude počas pracovného týždňa fungovať od 14. do 22. h, v súčasnosti je LSPP otvorená do rána.
Ministerstvo tiež opätovne vysvetlilo, že ambulantná pohotovosť nijako nerieši život ohrozujúce stavy pacientov. "Tie patria na urgentné príjmy nemocníc, takisto je pre život ohrozujúce stavy nepretržite k dispozícii sieť viac ako 270 vozidiel záchrannej služby," zhrnula hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ide o doplnok ordinačných hodín všeobecných praktických lekárov.
