Hračka z Ruska sa predáva pod názvom Slušní ľudia. Má zabaviť deti tým, že si vyfarbia a zložia sadu štyroch vojačikov. Nevinne znejúci názov je ale narážkou na neoznačených ruských vojakov, ktorých Kremeľ pred štyrmi rokmi vyslal dokonať anexiu Krymu.
Litovčanom hračka vôbec nepripadá vtipná. Úrady vo Vilniuse tvrdia, že jej výskyt v obchodoch predstavuje akt agresie. Vláda sa preto rozhodla zmeniť spotrebiteľské predpisy, aby umožnili zakázať predaj tovaru, ,,ktorý prekrúca dejiny Litvy". Parlamentná debata sa čaká v polovici júna, ale už vypukol spor o to, ako Litva pristupuje k vlastným dejinám. Ide nielen o obdobie povojnovej sovietskej okupácie, ktorá skončila až v roku 1991 opätovným získaním nezávislosti, ale aj o úlohu Litovcov pri vyhladzovaní Židov za nemeckej okupácie počas druhej svetovej vojny.
V tejto súvislosti sa litovská vláda stretáva nielen s výrobcom hračky, firmou Zvezda (ktorá neodpovedala na žiadosť o informáciu, koľko hračiek v Litve predala a prečo ju tam vôbec predáva), ale aj s historikmi a miestnou židovskou obcou. "Rusko oddávna používa 'mäkkú silu', aby ovládlo myslenie. V tomto prípade sú hračky dobré na vytváranie názorov," myslí si poslankyňa Rasa Juknevičienéová, ktorá pôsobí vo výbore pre národnú bezpečnosť a obranu, a podporuje nápad vyriešiť tieto veci právnymi prostriedkami.
Židovská obec v krajine sa však obáva, že novela poslúži proti knihám, ktoré idú proti terajšiemu výkladu litovských dejín. Vo Vilniuse, ako uvádza historik a lovec nacistov Efraim Zuroff, v roku 1939 žilo asi 80 000 Židov (a v celej Litve 208 000), ale na konci vojny ich prežilo v celej krajine len 8000. Vyhladzovanie sa neobišlo bez pomoci Litovčanov, ale takéto tvrdenia kolidujú s oficiálnou verziou, podľa ktorej sa litovský podiel na holokauste obmedzil le na hŕstku nemravníkov.
Podobné spory sa odohrávajú po celej strednej a východnej Európe, najmä v Poľsku, kde zmeny v zákonoch mali zabrániť tvrdeniam, ktoré zvaľujú na Poliakov vinu za nacistické zločiny. K tomu sa pridávajú obavy, že Rusko manipuluje informáciami, aby vytvorilo dojem, že Litovčania sú spoluvinníkmi holokaustu.
Obeťou zmien v zákonoch by sa mohla stať napríklad knižka Naši spisovateľky Ruty Vanagaitéovej o podiele Litovčanov na dolapení a zabíjaní členov židovskej obce. Knižka vyšla v januári 2016, dávno pred tým, než ruská hračka upútala pozornosť zákazníkov. Tvrdí, že Litovčania, vrátane členov autorkinej rodiny, pomáhali nacistom zabiť asi 200 000 Židov. "Reakcie boli veľmi búrlivé. Politici boli proti a tvrdili, že knižku inšpirovala kremeľská propaganda," hovorí Vanagaitéová, ktorá knihu napísala spolu so Zuroffom.
Prvý prezident nezávislej Litvy Vytautas Landsbergis dokonca napísal, že by Vanagaitéová mala zájsť do lesa, nájsť si tam strom a modliť sa za svoje hriechy (tvrdila totiž, že istý litovský vojnový hrdina mohol po vojne spolupracovať so sovietskou tajnou políciou). "Bolo to priame nabádanie, aby som sa obesila," zaspomínala Vanagaitéová. Chystanú novelu spotrebiteľských predpisov vníma ako útok na svoje dielo, ako aj na komplikovanú históriu holokaustu v Litve. "Ak to nie je cenzúra, tak čo to je? Porušuje to ústavu," tvrdí.
Úrady usilovne opakujú, že nie je dôvod na obavy. Nové predpisy vznikali v rezorte dvadsaťsedemročného ministra hospodárstva Virginijusa Sinkevičiusa, ktorý má v kancelárii čiapku z Trumpovej volebnej kampane s heslom Make America Great Again. "Nespochybňujeme holokaust," tvrdí a uisťuje, že sloboda slova nebude nijako ohrozená, že načúva obavám židovských kruhov a odstráni predpisy, ktoré by sa ich mohli dotknúť. "Veľmi si vážime priateľských vzťahov so židovskou obcou," uistil.
Avšak historička a hovorca litovského centra pre štúdium holokaustu a hnutie odporu Monika Kareniauskaitéová označuje chystané zmeny za "potenciálne nebezpečné". Členovia nepočetnej židovskej komunity, ktorá činí v Litve asi 3500 ľudí, zdieľajú tento názor. "Je to ďalší zákon proti historickej pravde," myslí si americký historik žijúci v Litve David Katz. Litovská vláda sa podľa Katza zdráha pristúpiť na otvorený dialóg o holokauste. Obavy z ruskej agresie sú podľa neho len zámienkou ku "extrémne pravicovej revízii dejín a k bagatelizovaniu holokaustu".
Kritici tvrdia, že hmlisté výrazy v novele nie sú náhodné a pripomínajú sovietske časy, kedy sa zákony vykladali tak, aby to vyhovovalo režimu. "Môžeš vyviesť krajinu zo Sovietskeho zväzu, ale nevyženieš Sovietsky zväz z krajiny," hovorí Ruta Vanagaitéová.