Drucker dnes s odstupom času pre Nový Čas prehovoril o skutočnom pozadí svojho odchodu, pričom tvrdí, že vedenie Smeru sa vtedy Gašpara odmietalo vzdať.
V marci vystriedal Roberta Kaliňáka, no do funkcie šéfa rezortu vnútra sa mu zo zdravotníctva nechcelo. „Pokiaľ by som ju neprijal, tak by mohlo dôjsť k odobratiu poverenia Petrovi Pellegrinimu,“ hovorí Drucker. Po jeho nástupe do kresla ministra bola na rade otázka policajného šéfa Gašpara.
Drucker vysvetľuje, že nenašiel dôvod na jeho odvolanie, no apeloval na neho, aby odišiel sám. „Povedal som, že tu je dôvod na uvoľnenie napätia a človek v takej chvíli má možnosť vyvodiť mieru osobnej zodpovednosti, hoci sa nemusí cítiť svojím spôsobom vinný,“ odhaľuje Drucker. Samotný Gašpar sa vtedy vyjadril, že sám neodíde, pretože by to mohlo byť vnímané ako zbabelosť. No situácia sa vyostrila, Drucker nečakane odstúpil a hneď na druhý deň to znamenalo aj koniec Gašpara. Toho nakoniec donútil odstúpiť Peter Pellegrini.
Drucker dnes paradoxne otvorene hovorí, že za jeho ministerským koncom bolo aj to, že samotné vedenie Smeru si chcelo udržať Gašpara. „Áno, mal som s bývalým prezidentom Policajného zboru diskusiu o takomto možnom dobrovoľnom odchode niekoľkokrát, no napokon sa to vždy vrátilo späť, že sa na to necíti. Keďže názor vo vedení strany Smer bol taký, že to je takto správne, a ja som ho takto nemal nastavený, trápili by sme sa. Nemali sme zhodu, čo je podľa koho správne,“ opísal Drucker svoje posledné chvíle na ministerskej stoličke.
Nový Čas oslovil aj vedenie Smeru, prečo pri Druckerovi odmietali Gašpara uvoľniť zo šéfovskej stoličky. Krátko nato pritom za šéfku vnútra dosadili dlhoročnú pravú ruku Kaliňáka Denisu Sakovú, ktorú pretláčali už od začiatku rekonštrukcie vlády. „Pán Gašpar oznámil a odôvodnil svoj odchod ako osobné rozhodnutie, ktoré strana Smer-SD rešpektovala. Rovnako aj v prípade pána Druckera išlo o osobné rozhodnutie odstúpiť. Otázka, aké dôvody ho k takémuto rozhodnutiu viedli, by mala byť adresovaná priamo p. Druckerovi,“ napísal hovorca Smeru Ján Mažgút. Samotný Gašpar Druckerove slová nekomentoval: „Na konšpirácie reagovať nebudem.“
Kam sa chystá?
Okrem Gašpara však Smer a Druckera rozdeľuje aj názor na demonštrácie. Fico naznačuje, že na protesty majú vplyv bohatí ľudia zo zahraničia, ako je George Soros. Drucker si to nemyslí. „Som človek, ktorý nikdy nedával na žiadne reči ani šumy. Vyhodnocujem fakty a faktom je, že takúto informáciu som nemal,“ dodal Drucker. Exminister však s odstupom času tvrdí, že by do toho išiel znova. Konštatuje, že jeho navrhovaným zákonom o Policajnom zbore sa odbetónuje vedenie polície.
„Málokto si uvedomuje, že ten zákon nie je len o policajnom prezidentovi, ale aj o ďalších vysokých postoch, ako sú šéf NAKA či krajskí riaditelia alebo kľúčoví vrcholní funkcionári policajnej inšpekcie. Tí by mali podľa tohto návrhu povinnosť tiež prejsť výberovým konaním a súčasní vo svojich funkciách zo zákona skončia,“ dodal Drucker. V súčasnosti si však dáva dokopy osobné záležitosti. „Vyhodnocujem ponuky a snažil som sa v závere školského roka viac venovať deťom,“ skonštatoval. Na priamu otázku, či ešte plánuje vstúpiť do politiky, zatiaľ neodpovedal. „Človek by nemal povedať nikdy. Nevylučujem to, ale nebudem dávať žiadne odkazy ani vytvárať šumy,“ uzatvára Drucker.
Ako sa menili stoličky
22. marca 2018
- Robert Kaliňák po tlaku odstúpil z postu ministra vnútra, novým ministrom sa stal Tomáš Drucker, keď prezident Kiska odmietol pôvodného kandidáta Jozefa Ráža.
16. apríla
- Drucker odmietal odvolať policajného prezidenta Gašpara, ale tlačil, aby odišiel sám. Napokon po 26 dňoch vo funkcii končí samotný Drucker.
17. apríla
- Gašpar vyhlásil, že sám neodíde. A v ten istý deň sa napokon na odchode dohodol s dočasným ministrom vnútra Petrom Pellegrinim.
26. apríla
- Novou ministerkou vnútra sa stala pravá ruka Kaliňáka Denisa Saková.
31. mája
- Gašpar odchádza, dočasným policajným prezidentom sa stal šéf inšpekcie ministra vnútra Milan Lučanský.
Exminister vnútra Tomáš Drucker (39): Nevylučujem návrat do politiky
Ministrom vnútra ste boli rekordne krátko. Neľutuje, že ste ponuku prijali?
- Nemyslím, že v tom čase bolo veľmi na výber. Ak sme sa chceli správať zodpovedne v kontexte toho, či bude, alebo nebude vláda. Pán prezident mal nejaké podmienky, čo sa týka nominácie na ministra vnútra a zhoda bola na mojom mene. Pokiaľ by som ju neprijal, tak by mohlo dôjsť k odobratiu poverenia Petrovi Pellegrinimu. Išiel som na pozíciu ministra zdravotníctva, pretože som chcel niečo zmeniť. Mal som tam výborný tím a bol som s prácou spokojný. Ponuku na ministra vnútra som prijal za týchto okolností. Nijako som po tom nebažil.
Ak by ste ponuku neprijali, padla by vláda?
- Asi to bolo takýmto spôsobom postavené. Väčšina v parlamente mala vôľu, aby vláda tejto koalície vznikla, a nemohlo to stáť na jednom Druckerovi.
Nemáte ťažké srdce na predstaviteľov Smeru, že ste nemali až takú podporu, akú ste očakávali?
- Neviem, či to nazývať ,mať podporu ́. Možno sme nemali spoločný názor na niektoré veci, akým spôsobom som si ja predstavoval fungovanie. Ministerstvo vnútra je ako každý rezort obsadzovaný na základe mandátu, ktorý plynie z politickej strany, ktorá zostavila vládu. Rozprávať o tom, že si vo výkonnej moci môžete robiť, čo chcete, bez ohľadu na politické strany, ktoré vládu podporujú, je skôr teoretické. Ak chcete vládnuť, musíte mať väčšinu v parlamente a o túto väčšinu sa opierajú tri politické subjekty a tie majú svoju predstavu. Nemôžte robiť, čo chcete. Musíte hľadať nejakú zhodu. To zároveň neznamená, že by mi mal niekto diktovať, čo mám robiť, ale keď obe strany zájdu za nejakú čiaru možnej zhody, tak si musíte odpovedať, či je v takom prípade priestor pokračovať.
Čo bola tá čiara?
- Vnímal som, že moja úloha je upokojiť situáciu. Mal som debaty aj diskusie s Tiborom Gašparom aj s bývalým ministrom vnútra a vedením Smeru. Povedal som, že nie som pripravený odvolávať niekoho len tak. Akokoľvek tu tá požiadavka bola z časti spoločnosti silno nastoľovaná. Chcel som sa správať zodpovedne aj vo vzťahu k následnému fungovaniu polície. Cítil som, samozrejme, tlak médií a debatovali sme, čo by bolo lepšie. Po troch týždňoch som zhodnotil situáciu, keď som nevnímal, že to smeruje k lepšiemu riešeniu. Hoci som povedal, že dôvody na odvolanie postavené na dôkazoch som nenašiel, povedal som, že tu je dôvod na uvoľnenie napätia a človek má v takej chvíli možnosť vyvodiť mieru osobnej zodpovednosti, hoci sa nemusí cítiť svojím spôsobom vinný. Áno, mal som s bývalým prezidentom Policajného zboru diskusiu o takomto možnom dobrovoľnom odchode niekoľkokrát, no napokon sa to vždy vrátilo späť, že sa na to necíti. Keďže názor vo vedení strany Smer bol, že to je takto správne a ja som ho takto nemal nastavený, trápili by sme sa. Proste sme nemali zhodu, čo je podľa koho správne a čo nie je. Od prvého momentu som povedal, že ak sa mi nepodarí získavať dôveru, nemôžem tam zostať.
