Čo sa vám podarilo za ten krátky čas dosiahnuť?
- Pre mňa bolo dôležité, aby som nebol iba 3 týždne ministrom, ale aby som sa pokúsil niečo urobiť. Okrem debaty ohľadom odvolania Tibora Gašpara tu silno rezonovala práve téma budúceho prezidenta Policajného zboru. Pripravili sme návrh zmeny zákona v spolupráci so širokou časťou odbornej verejnosti a diskutoval o tom aj s tretím sektorom. I keď málokto si uvedomuje, že ten zákon nie je len o policajnom prezidentovi, ale aj o ďalších vysokých postoch, ako je šéf NAKA či krajskí riaditelia, alebo kľúčoví vrcholní funkcionári policajnej inšpekcie. Tí by mali podľa tohto návrhu povinnosť tiež prejsť výberovým konaním a súčasní vo svojich funkciách zo zákona skončia. Systematický kariérny výber a rast je pre Policajný zbor kľúčový a tento návrh zákona bol preto kľúčový pre mňa, nielen osoba policajného prezidenta.
Viete, že v budove ministerstva máte svoju fotku medzi ostatnými ministrami?
- Vidíte, niekto tam je desať rokov, niekto tri týždne, ale pre návštevy som bol minister.
Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ubehli štyri mesiace. Dostali sme sa opäť do bodu, keď sa hlavne politici Smeru vrátili k útokom na novinárov a akoby sa nič nezmenilo v rámci politickej kultúry. Ako to vnímate?
- Politici sú reprezentantmi ľudí a mali by dávať dobrý vzor, no nie vždy sa to darí. Viem, že neraz môžu pociťovať nespravodlivosť, ako sú vnímaní, no každý, kto je pri moci, znáša väčšiu mieru kritiky, ako napríklad predstaviteľ opozície. No ani na nich, ak raz budú pri moci, nebudú médiá tolerantné. Politikovi by nemali praskať nervy. Churchill raz povedal: Ak sa politik hnevá na novinára, to je, ako keď sa námorník hnevá na more. Nie je to jednoduché pri spoločnosti, ktorá je nevrlá, sklamaná a pobúrená. Často to, žiaľ, pochádza práve od vzorov. Úlohou politika je dávať dobrý príklad. Ako sa k danej situácii postaví. Ale nie je to čiernobiele, len politik má väčšiu mieru zodpovednosti.
Tiež si myslíte, že demonštrácie v uliciach boli organizované zo zahraničia?
- Takouto informáciou som nedisponoval. Som človek, ktorý nikdy nedával na žiadne reči ani šumy. Vyhodnocujem fakty a faktom je, že takúto informáciu som nemal.
Čo robíte v súčasnosti?
- Potreboval som si dať dokopy osobné záležitosti. Vyhodnocujem si ponuky a snažil som sa v závere školského roka viac venovať deťom. Syn robil skúšky na strednú školu. Aj som bol rád, že som mal možnosť sa mu venovať. Idú prázdniny, chcem s nimi tráviť viac času.
Čo budete robiť?
- Sú viaceré možnosti, uvidím po prázdninách, potom sa rozhodnem.
Chcete opätovne vstúpiť do politiky?
- Človek by nemal povedať nikdy. Nevylučujem to, ale nebudem dávať žiadne odkazy ani vytvárať šumy.
Blížia sa komunálne voľby, do nich sa nechcete zapojiť?
- Nie.
Zo strany opozície ste boli napádaný za nákup pozemkov pri Trnave. Vlastníte ich ešte, čo je s nimi?
- To bolo napádané Igorom Matovičom. Myslím, že som dostatočne preukázal nezmysly, ktoré šíril. V apríli som k tomu povedal všetko. A aj keď som vyvrátil tieto nezmysly ukázaním zmlúv, ľudia si to tak nejako zapamätajú, lebo je to tak ľahšie a majú to radi. Fabulácia pána Matoviča mala za úmysel očierniť v tom čase ministra vnútra a asi to nebolo nič osobné.
Stali ste sa terčom rôznych koláží. Ako ste to vnímali?
- To k tomu patrí, nemal som na to zlú slinu, niektoré, musím uznať, boli dobré. V politike si musíte uvedomiť, že budete terčom posmeškov.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí o rekonštrukcii nemocníc. Sledujte prácu pani Kalavskej?
- Zbežne. Zachytil som vyhlásenie, že sa plánuje masívne investovať a dávať nové peniaze do zdravotníctva. Ak to budú ďalšie peniaze, je to isto dobrá správa. Keď sme v roku 2016 rušili strop na zdravotné odvody, s MF SR sme sa dohodli, že tieto peniaze pôjdu každoročne na obnovu slovenských nemocníc. Je to približne 70 miliónov eur na každý rok. Spolu s ministerstvom pôdohospodárstva sa nám podarilo pre zdravotníctvo vyčleniť takmer 300 miliónov eur v rámci integrovaného regionálneho operačného programu. Z toho polovica ide na nemocnice. Druhá ide na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti. To je dávno schválené a rozhodnuté. Peniaze na jednotlivé nemocnice idú priebežne na rekonštrukciu. Len kým sa nemocnica zrekonštruuje to nejaký čas trvá. Napríklad len obstarávanie nových 7 200 postelí pre obnovu našich nemocníc nám trvalo 1,5 roka a až teraz sa idú dodávať.
Z toho, čo hovoríte, mi príde, že pán Pellegrini asi trošku fabuloval, ak hovoril, že to sú nejaké nové investície...
- Neviem, čo tým pán premiér myslel. Ja iba hovorím o tom, čo je. Do budov idú peniaze každý rok. Tie sú dohodnuté, 70 miliónov ročne plus eurofondy, plus nové nemocnice. Ak pôjdu ďalšie peniaze do nemocníc, ja ako občan a bývalý minister tomu fandím. Skrytý dlh za desaťročia je obrovský. Treba však povedať, že aj minúť tieto peniaze je problém. Iba verejné obstarávania projektov a realizátorov vám v zákonných lehotách vezmú 1-2 roky, a to nehovorím o samotnej realizácii.
Stretávate sa s pani Kalavskou?
- Nie, tak ako ani s ostatnými bývalými kolegami-ministrami sa nestretávam. Ak by som sa vrátil na začiatok.
Je niečo za posledného pol roka, čo by ste urobili inak?
- Veľakrát som rozmýšľal, či sa dalo vtedy rozhodnúť inak, ako prijať pozíciu ministra vnútra s tým, že by nebola vláda. Človek sa má správať aj zodpovedne, aj rozhodne. Nebola to dlhá diskusia. I keď som vnímal 5 - 10 % šancu, že sa to môže podariť. Tak som do toho išiel a asi by som išiel aj dnes. Mal som výborný tím aj na ministerstve zdravotníctva, tá práca síce bola náročná, je tam veľa partnerov, medzi ktorými sa nedá nájsť často zhoda a po rokoch frustrácie v zdravotníctve mi takmer každý povedal: „To už sme počuli“. Nič iné som im nemohol ponúknuť, len znovu im to povedať a opierať sa o výsledky po dňoch a mesiacoch, aby videli, či sa tie slová stávajú skutkami. Bolo ťažké získavať si ich dôveru, ale nemyslím, že by som mal niečo urobiť inak.
