Toho Toivonena, ktorý šikovným lobom v 32. minúte zavelil do útoku a držal obhajcov prvenstva Nemcov na kolenách. Ola vedel, že dcérka s manželkou Emmou sedia v hľadisku, netušil však, že ju výsledok súboja natoľko dojme. No nečakal, že ju v tom okamihu zaberie kamera a celý svet uvidí jej slzičky smútku. „Bolo mi do plaču od jedu, že sme tak nešťastne prehrali, ale keď som uvidel, ako plače moja Selma, plakal som s ňou. Dojalo ma, že v jej veku tak prežíva dôležitosť okamihu. Pritom doma takmer vôbec nehovoríme o futbale, o výsledkoch,“ vyhlásil útočník Švédska a Toulouse, ktorý priznal, že keby mu pred šampionátom niekto povedal, že po dvoch zápasoch bude v hre o postup, bol by šťastný. Teraz prevláda smútok, ktorý sa však mieša s odhodlaním.
