Príbeh milujúceho otca vháňa slzy do očí: Marek naplnil sen svojho tragicky zosnulého syna († 27)

Poliak, ktorý už vyše 30 rokov žije na Slovensku, takýmto spôsobom realizuje sen svojho syna Marka († 27). Ten zahynul pred dvoma rokmi ako spolujazdec na motorke a vždy túžil otvoriť si bufety so zapekankami.

Marek Wydra začal ako prvý so svojou sestrou vypekať pred 30 rokmi vo Zvolene tradičnú poľskú pochúťku a svoj sortiment doplnil aj o gofry. Po troch rokoch svoj biznis zatvoril a venovali sa inému. Pred rokom sa však k zapekankám a gofrám vrátil - dohnala ho k tomu obrovská rodinná tragédia. „Môže za to smutná udalosť, a to smrť môjho syna Marka († 27). Teraz to budú dva roky, čo ho na motorke zabil jeho kamarát,“ hovorí skormútene pán Wydra.

Jeho syn Marek († 27) bol na rybách, keď ho navštívil kamarát Ivan. Rozhodli sa, že sa prevezú na motorke. Krátky motovýlet nabral tragický spád. Motorkár Ivan podľa otca vo veľkej rýchlosti zrazil chodca Jozefa († 70), ktorý prechádzal cez cestu mimo priechodu pre chodcov. Vážnym zraneniam v nemocnici následne po dvoch hodinách podľahol aj spolujazdec z motorky, ktorým bol práve Marek.

Prepadol alkoholu

„Syn študoval v Prahe žurnalistiku. Stále túžil po tom, že po skončení vysokej školy založí v Banskej Bystrici a vo Zvolene sieť bufetov so zapekankami a goframi. Ja som sa rozhodol mu jeho sen splniť,“ vraví obetavý otec, ktorý priznáva, že sa po Markovej smrti psychicky zrútil, prepadol alkoholu a skončil na psychiatrii v Kremnici. Tam sa však dal dokopy a urobil si kuchársky kurz. „Vlani vo februári som na počesť svojho Majka otvoril vo Zvolene toto rýchle občerstvenie. Takmer všetko som si tu urobil svojpomocne.

Z Poľska som si doniesol originál recept na výrobu zapekaniek,“ prezradil šikovný bufetár, ktorý je rád, že splnil synovu túžbu a vo svojej prevádzke trávi takmer všetok svoj čas. „Keby som tu mal sprchu, aj by som tu spal,“ pousmeje sa pán Wydra, ktorý je v myšlienkach neustále so svojím mŕtvym dieťaťom. Pripomínajú mu ho aj fotografie, ktoré visia na stenách bufetu. Podobizeň milovaného Marka nechýba ani na priečelí budovy, spolu s priezviskom a vekom, kedy zomrel. „Niekto by ich sem možno nedal, no mne to dobre robí, keď som ním obklopený. Splnil som proste jeho sen a verím, že on je tiež spokojný a usmieva sa na mňa z neba,“ dodal láskavý Poliak, ktorý s radosťou rozdáva školákom krovky a nepredané gofry okoloidúcim.

Autor: Denisa Horváthová