Nádejná kariéra modelky však išla bokom celkom rýchlo hneď po tom, ako sa zamilovala do jedného z našich najúspešnejších hokejistov Tomáša Tatara (27) a odišla s ním do Ameriky. Ako s ním prežíva jeho úspechy a pády a všetko o živote s profesionálnym hokejistom prezradila exkluzívne pre Nový Čas víkend.
Aké je to žiť s profesionálnym hokejistom?
Zo začiatku som si to ani neuvedomovala, až keď som s ním pred štyrmi rokmi odišla žiť do Ameriky. Vtedy som zažila prvý zápas a videla som, ako to vlastne chodí. Nikdy som nechápala, keď mi niekto hovoril, že žiť s profesionálnym športovcom je zložité. Nie je to také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Potrebuje mať svoj pokoj, má svoj denný režim a pravidlá, kedy ráno vstávať, kedy ísť na tréning a mnoho iných povinností. Nie je to taká pozlátka, ako si mnohí myslia, je za tým naozaj veľká drina aj pre partnerku - či priateľku alebo manželku a ešte dvojnásobne, ak sú tam deti. Celé okolie sa musí prispôsobiť jeho potrebám.
Ako ste sa zoznámili?
Spoznali sme sa asi rok predtým, než sme spolu začali chodiť. Mala som dobrého kamaráta, ktorý bol zároveň aj Tomášov kamarát. Raz sme sa spolu vybrali do kaviarne, kde sedel aj Tomáš. Po chvíli sa začal na mňa usmievať a vymenili sme si telefónne čísla. Nejaký čas sme si telefonovali a písali. Potom som odišla na dovolenku, on na majstrovstvá sveta a po nich za mnou pricestoval do Považskej Bystrice, kde som bývala s rodičmi a išli sme na kávu.
Bola to láska na prvý pohľad?
Nemyslím si. Moja sestra bola doňho kedysi zaľúbená a jeho plagáty viseli po celej izbe. Pamätám sa, ako som sa jej smiala, že koho to tam má. Bolo to také mladé ucho, nezarastené. Po čase zmužnel a potom som sa doňho zaľúbila ja. (smiech)
Čím vás najviac očaril?
Tým, aký bol. Predstavovala som si ho inak, myslím povahu. Vedel byť veľmi pozorný, ale niekedy aj odmeraný, čo nás ženy priťahuje. Prekvapil ma pozitívne.
Rozumeli ste hokeju aj pred vaším zoznámením, alebo vás do jeho tajov zasvätil až Tomáš?
Hokej som sledovala v televízii, lebo sme taká hokejová rodina. S dedkom som chodievala dokonca na zápasy a keď hrali naši na majstrovstvách - to sme mali so sesternicou asi 12 rokov a boli sme, samozrejme, najväčšie fanúšičky. (smiech) Ale úplne som sa do hokeja zaľúbila, až keď som prišla do Detroitu, kde Tomáš hral. Na prvom zápase som plakala od dojatia. Časom mi priateľ hokejové pravidlá povysvetľoval do detailov. Samozrejme, nie som žiadny profík, ale myslím si, že môžem povedať, že hokeju rozumiem.
Z Detroitu ste sa presťahovali do Las Vegas. Kde sa vám páči viac?
V Detroite sme žili tri a pol roka a teraz sme od februára vo Vegas. Keď som prišla do Detroitu, Tomáš ma hneď varoval, že ak sa stratím, aby som ani nezastavovala, lebo pôjdem domov bez auta a budem rada, ak vôbec pôjdem po vlastných. Tým ma poriadne nastrašil. Je tam totiž obrovská kriminalita. V poslednom čase sa však toto mesto začalo rozvíjať, vznikli nové námestia, lepšie reštaurácie... Mala som to tam veľmi rada. Keď Tomáša tradovali (prestup do iného klubu), tak som bola trochu nešťastná. Zvykli sme si tam a našli sme si kamarátov, doslova druhú rodinu. Nevedela som pochopiť, prečo musíme odísť... Po pár mesiacoch vo Vegas som si toto mesto však veľmi obľúbila. Je tam úplne iný život, viac možností, kam ísť, je tam veľa rôznych šou, koncertov. Stále máte čo robiť.
Ako prežívate sťahovanie?
V septembri 2017 sme konečne kúpili dom v Detroite, sťahovali sme sa z apartmánu. V januári sme ho dozariaďovali a vo februári sme dostali trade, takže ďalšie sťahovanie. Museli sme presťahovať všetok nábytok do Vegas, kde sme mali prenajatý dom. Tak sme museli všetko vypratať, keď sme odchádzali na Slovensko. Plán je taký, že Tomáš chce kúpiť dom vo Vegas, aby bol pokoj, keď tam budeme tri roky, tak nás čaká ďalšie sťahovanie. To je ale kríž, sťahovať sa niekoľkokrát do roka. Už teraz mám migrénu, keď si predstavím, že v septembri budem znovu otvárať škatuľu po škatuli. Je to údel nás žien. (smiech)
Čo bolo pre vás najťažšie po príchode do Ameriky?
Najťažšie bolo zapadnúť, pretože keď som tam išla, myslela som si, že viem aspoň trošku po anglicky, ale zistila som, že asi nie. Je to úplne iná angličtina ako tá školská. Zapadnúť medzi tie baby, priateľky hokejistov bolo preto veľmi ťažké. Sedela som tam ako päť peňazí. Po roku som sa naučila úplne dobre rozprávať a začala som sa s nimi stretávať viac. A odlúčenie od rodičov na taký dlhý čas bolo tiež ťažké.
Ste dobrá partia dievčat? Keď vaši partneri odídu, viete sa ísť spolu niekam zabaviť?
Toho som sa najviac obávala, keď sme mali odchádzať do Vegas, že nebudem nikoho poznať. Neskôr som pochopila, že tie dievčatá sú na tom tak isto ako ja, tiež stále začínajú od začiatku. Sú naozaj veľmi milé, takže som si medzi nimi našla niekoľko perfektných kamarátok. Snažíme sa vždy všetky spolu niečo vymýšľať, či ísť len tak na večeru, na túru, na párty, niekde sa zabaviť. Sme spolu každý deň.
S vaším priateľom prežívate víťazstvá, ale aj pády. Aké je to, keď príde domov po prehratom zápase, alebo ho tréner nepostaví na ľad?
V podstate sa mu až doteraz, kým prišiel do Vegas, nestalo, že by ho nepostavili na ľad. Pre nás to bol celkom šok, keď sa to teraz stalo. Skôr ja som z toho bola smutná, ale Tomáš sa mi to snažil vysvetliť, že je to zabehnutý a fungujúci tím, ktorý hral veľmi dobre. Nemohol len tak prísť a zobrať niekomu miesto. Predtým ak náhodou prehral zápas, musela som vycítiť, či sa chcel rozprávať, alebo nie. Ak si len tak ku mne ľahol, tak sme si pustili film a neriešili sme. Boli, samozrejme, aj chvíle, keď sa chcel vynerváčiť, alebo sa opýtal na môj názor. Nikdy však nerýpem, predsa len sú to veľmi silné emócie.
Väčšina hokejistov má svoje rituály, než vyjde na ľad. Napríklad Paľko Demitra vždy musel jesť kura s ryžou. Má aj Tomáš nejaký?
Áno, to je pravda, väčšina hokejistov je poverčivá. Kedysi mal napríklad zaužívané, že deň pred zápasom si musel dať steak, lebo si myslel, že keď si ho nedá, tak by hral zle. Už ho to však prešlo. (smiech)
Keď vyhrajú, kúpi si niečo? A čím poteší vás?
My sme v tomto takí jednoduchší. Nejdeme to vždy vo veľkom oslavovať a kupovať dary. Prídeme domov, dáme si pohár vínka a radujeme sa z toho. Nie som z tých žien, ktoré dostávajú dary iba preto, že zasvieti slnko. (smiech)
Čo najradšej spolu robievate, ak máte voľný čas?
Veľmi radi papáme, teda skôr ja. (smiech) Tak sa ho snažím vždy vytiahnuť na nejakú fajnovú večeru. Tomáš miluje golf, tak s ním idem, trošku si popinkám. Chodievame na výlety.
Keď spomínate výlety, nedávno ste absolvovali jeden spolu s Jaromírom Jágrom a s jeho priateľkou...
Boli sme na výlete na jednom jazere. S Veronikou sme kamarátky, poznáme sa dlho, boli akurát vo Vegas, tak sa mi ozvala a išli sme spolu na výlet na lodi po jazere. Bola veľká sranda, sú to obaja veľmi príjemní ľudia.
Hovoríte, že ste zručná gazdiná. Viete mu pripraviť aj typické slovenské jedlá?
Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že som dobrá kuchárka, aj Tomáš ma vie dosť často pochváliť. Varím si sama v podstate už od 15 rokov. Varím segedínsky guláš, bryndzové halušky, ale aj také špecialitky ako ryby, krevety. Uvarím hocičo, často bez receptu, rada dochucujem a varenie ma veľmi baví. Dokonca som založila aj instagramovú stránku o varení a ľudí to dosť zaujímalo, čo som bola prekvapená. V kuchyni som ako doma.
Dá sa v Las Vegas zohnať bryndza?
Bola som veľmi šťastná, keď som ju tam našla, lebo v Detroite nemali a musela som ju nahrádzať rôznymi syrmi, halušky som varila zo 7 ingrediencií, aby sa to podobalo na bryndzu. Vo Vegas je poľský obchodík a tam som ju našla.
Mali ste našliapnuté na úspešnú kariéru modelky. Neláka vás to ešte? Okrem toho sa vám darí aj na instagrame...
Sem-tam mám ešte nejaké fotenie, prehliadku, na modeling som nezanevrela. Keď sme sa začali s Tomášom stretávať, vtedy sa moja modelingová kariéra práve rozbiehala, veľa som cestovala. Lenže pri tomto životnom štýle to nejde. Ak by ma Tomáš nepotreboval, mohla by som cestovať za prácou. Keď však chcem byť jeho oporou, tak sa to nedá. Problémom sú aj pracovné víza, ktoré som nedostala. Ak by som mohla robiť modelku v Amerike, je to úplne iné. Keď sa po konci Tomášovej kariéry vrátime na Slovensko, určite sa chcem začať venovať svojim veciam. Nechcem prezrádzať, o čo konkrétne ide, ale mám v hlave plán. A instagram? Snažím sa, aby ma mali dievčatá rady a výborne si v rámci tejto sociálnej siete s nimi rozumiem. Zatiaľ sa mi to darí. Chcela som aj e-shop s oblečením, ale pre Česko už má zabehnutý Veronika, priateľka Jaromíra Jágra a na Slovensku zas Ivanka Surovcová. Do toho sa teda miešať nechcem. Bola by som len ďalšou hokejovou frajerkou, ktorá si spravila e-shop.
Ako sa vidíte o 10 rokov?
Viem si predstaviť, že už budem matkou, dobrou manželkou. Záleží to na tom, ako sa vyvinie môj život, či budem mať za manžela hokejistu, alebo nie. A chcem mať svoj biznis.
