Otvorený list s týmito požiadavkami zaslali organizácie premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD).
Mimoriadna dotácia má slúžiť na dorovnanie reálnych nákladov na zabezpečenie sociálnych služieb na obsadených miestach. Organizácie tiež volajú po prinavrátení do legislatívneho procesu nariadenie vlády na zvýšenie príspevku rezortu práce v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Navrhujú zvýšiť príspevok na rok 2019 tak, aby už prijímatelia sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov neboli odkázaní na zdroje od samosprávy. Treťou požiadavkou je, aby sa vypustilo zo zákona o sociálnych službách ustanovenie, ktoré podmieňuje priznanie príspevku od rezortu práce pre odkázaného občana tým, že poskytovateľ, ktorý mu poskytuje sociálne služby, musí byť v komunitnom pláne obce či mesta, kde pôsobí, alebo v koncepcii rozvoja sociálnych služieb kraja.
"Táto podmienka je v príkrom rozpore s právom občana na výber poskytovateľa a považujeme ju za protiústavnú," vyhlásila Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb s tým, že rešpektuje pôsobnosť a zodpovednosť samosprávy za svojich obyvateľov pri poskytovaní sociálnych služieb. "V žiadnom prípade však nesmie byť realizácia ústavného práva občana na zabezpečenie služby a výber poskytovateľa závislá na vôli či svojvôli poslancov samosprávy, ktorým novela dala právomoc aj bezdôvodne vylúčiť odkázaných občanov z verejnej podpory," doplnila platforma.
Zástupcovia neverejných poskytovaľov upozorňujú na nedostatok financií po tom, ako vstúpila od začiatku roka do platnosti novela zákona o sociálnych službách. "Zníženie príspevku pre denné stacionáre už za pol roka zlikvidovalo tretinu denných stacionárov a neustále sa zvyšujúce mzdové nároky dostávajú aj ostatných poskytovateľov do problémov. Kroky rezortu nepriniesli doteraz želaný efekt," tvrdí v liste platforma.
Zvýšenie príspevku ministerstva práce totiž väčšine neverejným poskytovateľom nepomohlo, lebo o čo im zvýšilo príspevok ministerstvo, o to menej im dali kraje. Podľa platformy to spôsobuje zlý vzorec výpočtu finančného príspevku na prevádzku v samotnom zákone. "Obce a mestá ignorujú svoju zákonnú povinnosť prispievať na prevádzku neverejným poskytovateľom, ktorých si odkázaný občan na poskytovanie služieb vybral a na písomné žiadosti posielajú od 1. januára 2018 zamietavé odpovede," tvrdí platforma s tým, že nepomohol ani list štátneho tajomníka rezortu práce Branislava Ondruša, aby si samosprávy plnili svoje povinnosti.
Problémom pre poskytovateľov je aj zvýšená minimálna mzda a najmä vyššie príplatky za soboty, nedele a sviatky od mája tohto roka, na ktoré nemajú poskytovatelia sociálnych služieb zdroje. "Ak kraje nechcú prispievať viac, obce nechcú platiť príspevky vôbec a občan a poskytovateľ nemá z čoho, potom štát ako garant práv občanov to musí riešiť a nájsť zdroje," tvrdí platforma.
Štát je totiž podľa organizácií jediným, kto mal zo zvýšenia nákladov na zamestnancov príjem a v porovnaní s rokom 2017 dostáva do štátneho rozpočtu viac o 118 eur za zamestnanca. "Nemôžeme preto prijať argument, že štát nemá z čoho hradiť mimoriadnu dotáciu pre neverejných poskytovateľov," tvrdí platforma, ktorá žiada premiéra o okamžitý zásah.
