Niekomu vyhovujú známky pre ich jednoduchosť, iný je skôr za slovný opis slabých a silných stránok dieťaťa. Pravda je, že pri slovnom hodnotení musí učiteľ žiaka dobre poznať, čo sa pri množstve detí, ktoré vyučuje, často nedá zvládnuť.
Školy na Slovensku nemajú presne určené, ktorý spôsob hodnotenia si vyberú. Ministerstvo schvaľuje slovné, známkové, no aj kombináciu oboch.
„O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe,“ vysvetlil Peter Bubla z ministerstva školstva. Zároveň dodal, že štatistiky, ktoré spôsoby hodnotenia v školách prevládajú, neexistujú, keďže ministerstvo to nesleduje a ide o autonómne rozhodnutie školy.
Dôležité je podanie hodnotenia, nie forma
Miron Zelina, pedagóg a psychológ - NIE
Známky nie sú prežitok. Žiakov treba vždy hodnotiť, aby dostali spätnú väzbu, čo vedia a čo nie. Problém pri hodnotení je forma, akou hodnotí učiteľ žiaka. Ak je aj slovné hodnotenie sprevádzané nenávisťou k deťom, tak nemá význam. Najdôležitejšie je to, ako učiteľ pozná žiaka, či sú to vety, známky alebo body, nehrá až takú úlohu. Učiteľ vie, čo naňho zaberá, čo ho motivuje. Niektorí sa za zlú známku naštvú a nebudú už pracovať, iných to naštartuje k lepšiemu výkonu. Keď je žiak slabý a urobí veľký pokrok, tak ho nehodnoťme za výsledky, ale za usilovnosť, pretože sa snažil a môže ho dobré hodnotenie motivovať, hoci by si takú dobrú známku nezaslúžil.
Známka veľa neprezradí
Alexander Jakubčo, učiteľ, súkromná škola Mercury - ÁNO
V prvom rade by malo byť hodnotenie motivačné, aby dieťa na sebe pracovalo. Slovné hodnotenie je pre rodiča lepšie, lebo konkrétne vie, čo žiak ovláda. Ak má len známku v žiackej knižke či na vysvedčení, tá veľa neprezradí. Pri slovnom hodnotení by sa mali zdôrazňovať silné stránky školáka, aby na nich pracoval, a zlepšoval sa v tom, v čom je dobrý. Ak budem bazírovať len na tom, v čom je zlý, bude len priemerný. Na rodičovskom združení vravím rodičom o skvelých vlastnostiach ich detí, pretože na tom treba stavať. Nie každý atlét totiž potrebuje byť jednotkár z chémie.
Viacero škôl sa vrátilo ku klasifikácii
Alena Petáková, Združenie základných škôl Slovenska - NIE
Ideálna je kombinácia týchto hodnotení a to tak, že slovné dostane žiak v ústnej forme a tá sa nakoniec pretaví do známky, prípadne nejakého percentuálneho alebo bodového hodnotenia. Žiaci, ale ani rodičia sa nevedia dobre zorientovať v slovnom hodnotení v zmysle celkovej úrovne vedomostí a zručností dieťaťa. Zjednodušene mám na mysli to, že ak poviem dieťaťu, že číta dobre, či si plne uvedomí, že to je známka 3. Je viacero škôl, ktoré prešli zo slovného hodnotenia späť na klasifikáciu práve na žiadosť rodičov.
Ďalší faktor, ktorý pre mňa hovorí v prospech známkovania, je to, že nie je v silách učiteľov písať slovné hodnotenie na všetkých žiakov. Učiteľ predmetov s dotáciou 1, prípadne 2 hodín týždenne, aby si naplnil úväzok, učí veľa tried, teda učí veľa žiakov, môže to byť aj 200 detí. A to nie je zvládnuteľné pri všetkých povinnostiach, ktoré učitelia majú. Skôr si myslím, že by sme sa mali baviť o väčšom rozpätí stupnice známkovania, prípadne o percentuálnom vyjadrení hodnotenia.
Ako sa hodnotí v slovenských školách
Slovne
- jedna z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v predmetoch prípravného, nultého, prvého až štvrtého ročníka sa vyjadrujú štyrmi stupňam
- dosiahol veľmi dobré výsledky
- dosiahol dobré výsledky
- dosiahol uspokojivé výsledky
- dosiahol neuspokojivé výsledky
- súčasťou môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov, postojov žiaka
- obsah nesmie obsahovať negatívne výroky, aby vždy pôsobil konštruktívne a povzbudzujúco
Klasifikácia
- výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami
- na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár nedopĺňa
