Princ začal predpoludňajšiu prehliadku na Olivovej hore, odkiaľ je výhľad na celé Staré mesto vo východnom Jeruzaleme. Jedným z bodov programu bola aj prehliadka komplexu Chrámovej hory, posvätnom pre židov i moslimov. Následne navštívil Múr nárekov, najsvätejšie miesto, pri ktorom sa môžu modliť židia. Svoju púť zakončil v bazilike Božieho hrobu, vo všeobecnosti považovanej za najposvätnejšie miesto všetkých vetiev kresťanstva.
William, druhý v poradí následníckej línie na britský trón, tam v pravoslávnom kostole Márie Magdalény položil kvetiny na hrob princeznej Alice z Battenbergu, matky vojvodu z Edinburghu princa Philipa, manžela britskej kráľovnej Alžbety II. V súlade s ruskou pravoslávnou tradíciou si pri vstupe do kostola vzal chlieb a soľ. V babičkinej krypte položil kvetiny, ktoré nazbieral v záhrade britského generálneho konzula v Jeruzaleme.
Vojvoda z Cambridgea bol vôbec prvým členom britskej kráľovskej rodiny na oficiálnej návšteve tohto nepokojného regiónu. Princova päťdňová cesta po Blízkom východe nemala politický charakter - rovnako ako ani ostatné zahraničné cesty členov britskej kráľovskej rodiny. Princova cesta sa konala z iniciatívy britskej vlády.
William navštívil Jordánsko, kde ho v hlavnom meste Ammán privítal jordánsky korunný princ Husajn, syn kráľa Abdalláha II. Ďalej zavítal do Jeruzalema, v ktorom sa rozprával s premiérom Benjaminom Netanjahuom a prezidentom Reuvenom Rivlinom, i predjordánsky Ramalláh, kde sa stretol s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. V zmienených mestách navštívil aj hlavné kultúrne pamiatky.
