Všetky prípady úmrtia detí skúmal aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý priznal, že v štyroch prípadoch došlo k pochybeniu zdravotníkov a dva sú ešte stále v štádiu vyšetrovania. Zverejňujeme štyri srdcervúce príbehy nešťastných matiek a ich detičiek.
Mamička Elena: Maroška († 14) odpojili bez nášho súhlasu
Iniciátorke napísania listu Elene Ištvánovej (55) z Prednej Hory zomrel synček Maroško († 14) v nemocnici v Revúcej pre komplikácie po banálnej operácii nohy. Usmievavý chlapec bol autista, no rodičom robil veľkú radosť. Dva dni po prepustení z nemocnice mu prišlo zle a nemohol dýchať. Záchranka ho priviezla späť do špitálu, kde ho nedali na ARO, ale na normálnu izbu. Tam prestal dýchať a lekári skonštatovali mozgovú smrť. Vzápätí ho odpojili od prístrojov. Ale bez súhlasu rodičov! Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že nemocnica v Revúcej nepodnikla potrebné diagnostické kroky, nekonzultovala stav s odborníkmi ani neposlala dieťa na vyššie pracovisko. Prípad vyšetrovala aj polícia, ktorá trestne stíha službukonajúcu lekárku.
Mamička Dagmar: Jakubka († 2) zabili šiestimi klystírmi
Dagmar (24) z obce Hruštín prišla so synom do dolnokubínskej nemocnice kvôli problémom s vyprázdňovaním, no ani vo sne by jej nenapadlo, že sa s ním nevráti domov. Kubkovi spravili šesť klystírov, čo jeho telíčko nezvládlo a skonal jej v náručí. Mamička je presvedčená, že ho mohli zachrániť a pri predpokladanej diagnóze nepriechodnosti čreva mali jej dieťatko okamžite poslať do detskej nemocnice v Banskej Bystrici. Podala preto sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prípad už rieši aj polícia a prebiehajú výsluchy svedkov.
Mamička Dominika: Sebastiánkovi († 3) vypli alarmy
Chlapčeka prijali v januári 2017 do nemocnice v Nitre kvôli zvýšenej hladine cukru. Po pár hodinách sa jeho stav dramaticky zhoršil a modrooký anjelik v noci nečakane zomrel. Rodičia vinia personál. Vyčítajú mu ľahostajnosť a sú presvedčení, že sestry vypli alarmy na prístrojoch, ktoré monitorovali synove životné funkcie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že nemocnica viackrát pochybila. Polícia vo veci stále koná.
Mamička Jana: Povedali mi, že Dianka († 1,5) len spinká...
Dievčatko hospitalizovali na detskom oddelení v Galante v októbri 2017 z dôvodu dehydratácie. Na druhý deň dostala kŕče a pol hodiny nato prestala dýchať. „Privolaný primár so službukonajúcou neatestovanou lekárkou nevedeli, čo sa deje, stále len opakovali, že to nechápu. Ja som to pochopila až neskoro. Nadopovali ju diazepamom,“ tvrdí mama Jana Jarašová. Dianku nakoniec previezli vrtuľníkom do Bratislavy. „Nechali mi ju umierať na rukách s tvrdením, že len spinká a je unavená. Ešte v ten deň upadla do kómy. V nedeľu o štvrtej hodine ráno nám oznámili, že náš anjelik zomrel,“ spomína Jana. Rodina podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale už 8 mesiacov čakajú na jeho verdikt. „Podali sme aj trestné oznámenie, kde za celých 7 mesiacov nechali len vypršať lehoty na dôkazový materiál. Nie som presvedčená, že tento štát, ako aj polícia robia všetko, aby naše deti chránili,“ vyjadrila sa matka Dianky.
Úrad vlády: V zdravotníctve pracujú obetaví ľudia
Ľudský život a zdravie je to najcennejšie, čo máme a ak k jeho strate dochádza v dôsledku chýb ľudí, ktorým dôverujeme, o to je to bolestnejšie. Štát musí urobiť všetko pre to, aby sa takéto tragické udalosti nediali a zároveň budujeme právny štát a vymožiteľnosť práva tak, aby prípady ako tieto boli objektívne vyšetrené a zodpovední ľudia, ktorí na svojich postoch pochybili, ba dokonca zapríčinili smrť človeka, boli spravodlivo potrestaní. Predseda vlády je presvedčený, že v našom zdravotníctve pracuje celý rad obetavých ľudí, lekármi počnúc a pomocným personálom končiac, ktorí pomáhajú tým, ktorí sú na ich pomoc odkázaní. Zároveň robí kroky, aby sa zmenilo prostredie v nemocniciach k lepšiemu a vytvorili sa podmienky na zlepšenie starostlivosti o chorých. To je cesta k tomu, aby sa vytvorilo prostredie, kde sa minimalizujú možnosti zlyhania tých, ktorí majú v rukách osudy pacientov. Odborné témy v liste spadajú do kompetencie ministra spravodlivosti. Preto predseda vlády oslovil ministra, aby v tejto veci konal. Veríme, že diskusia s ministrom vytvorí predpoklady, aby sa Slovenská republika posunula vo vymožiteľnosti práva a spravodlivosti ďalej.
Celé znenie listu:
Pán premiér Pellegrini,
tento otvorený list sa líši od predchádzajúcich dvoch otvorených listov mnou – matkou dieťaťa mŕtveho v dôsledku chyby lekárky – zaslaných premiérovi Slovenskej republiky.
Jednak už nie je premiérom pán Fico, ktorému som adresovala tie prvé dva otvorené listy a jednak, už tento list nepíšem sama – píšeme ho spoločne my, matky detí mŕtvych v dôsledku chyby lekárov. Ich rady sa v priebehu času neutešene rozrastajú.
A my sa obraciame na Vás, pán premiér Pellegrini, so žiadosťou o zmenu v slovenskom zdravotníctve, aby deti nezomierali v dôsledku nezodpovedného a neodborného prístupu. V minulom týždni médiá priniesli Vaše vyhlásenie, že spravodlivosť musí byť nastolená rýchlo a páchateľ spravodlivo potrestaný. S týmto Vašim názorom sa stotožňujeme a preto sa obraciame na Vás s dôverou s poukázaním na potrebné zmeny v prístupe ku spravodlivosti.
Žiadame Vás o zmenu prístupu tohto štátu ku obetiam lekárskych pochybení na Slovensku. Každý z nás môže v živote urobiť chybu, no musí za ňu vedieť aj čestne niesť zodpovednosť. Na Slovensku sa to tak nedeje. Nie je v poriadku, že obete na Slovensku majú menej práv ako páchatelia, v trestnom i súdnom konaní sú voči páchateľom v nerovnom postavení. Súdne spory s vinníkmi sa vlečú päť, osem, aj viac rokov a dodnes nepoznáme jediného lekára, ktorý by na Slovensku za ním zavinenú smrť pacienta bol odsúdený nepodmienečne. Hoci my sme ničiu smrť nezavinili, sme to práve my a naše rodiny – a nie páchatelia – kto nesie dôsledky toho činu, a to celoživotne. Dopady na náš život sú v mnohých oblastiach závažné, až tragické. Je nutná zmena.
Slovenskej republike vyčítame, že
- dôkazné bremeno má v SR obeť, mal by ho mať páchateľ. Žiadame, aby v prípade podozrenia na pochybenie lekára s následkom smrti pacienta nieslo dôkazné bremeno zariadenie, ktoré pochybilo, a aby mali obete lekárskeho pochybenia poskytnutú bezplatnú právnu pomoc.
- dokazovacie a znalecké konanie trvá neúmerne dlho, roky. Žiadame dôslednú kontrolu ohľadne dodržiavania lehôt zo strany znalcov pri vypracovávaní znaleckého posudku zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, a uzákonenie zodpovednosti znalca za škodu spôsobenú omeškaným či nepravdivým posudkom.
- vyšetrovacie a súdne postupy obete opakovane traumatizujú. Pokladáte za vhodné uzatvárať prípad smrti dieťaťa 23.12. popoludní, t. j. v predvečer Vianoc? Žiadame, aby boli zo strany štátnych polície a súdov pri postupoch zohľadnené signálne termíny obetí.
- súčasný stav umožňuje sekundárnu traumatizáciu zo strany páchateľov voči obetiam – ich bezohľadným postupom. Nie je pravda, že každý sa môže brániť ako vie – podľa môjho názoru musí mať obrana páchateľa jasné morálne hranice. Ich porušenie musí viesť ku zvýšeniu dôsledkov pre neho – zvýšenie sankcií. Napríklad – ako by ste sa cítili, ak by na súde vinník smrti Vášho dieťaťa argumentoval, že predsa ešte máte ďalšie deti???!! Žiadame, aby boli v prípadoch pochybení lekárov v spolupráci s obeťami odborníkmi zostavené zoznamy traumatizujúcich výrokov a ich používanie v súdnom konaní páchateľom stíhateľné ako sekundárna traumatizácia obete.
- obete nemajú v trestnom konaní postavenie účastníkov konania, nemajúv trestnom ani v súdnom konaní práva rovnocenne právam páchateľa, nemôžu sa vyjadriť ku rozsudku. Účastníkmi konania v takejto situácii je v aktuálnej právnej úprave SR len páchateľ a prokurátor, nie rodičia mŕtveho dieťaťa, pokladáme to za diskriminačné. Žiadame, aby sa práva obete zrovnocenili s právami páchateľa.
- platná legislatíva ponecháva na svojvôli sudcu, či pojednávanie v prípade pochybenia lekára je verejné, a to i v prípade žiadosti obete, aby pojednávanie bolo neverejné. Žiadame právnu úpravu, aby súdne pojednávanie na žiadosť obete bolo neverejné.
- obetiam štát nezaisťuje pred pojednávaním priestory oddelené od páchateľov, sú nútené vyčkávať spolu s nimi pred miestnosťou. Pritom už v predvolebnom programe strany Smer v roku 2012 bol prísľub riešiť tento problém. Žiadame, aby sa pre obete vytvoril čakací priestor, oddelený od páchateľov.
- platná legislatíva neumožňuje stíhať páchateľa za nepravdivé a osočujúce vyjadrenia voči obeti, zasielané súdu, nakoľko ich realizuje „neverejne“. Žiadame, aby legislatíva umožnila stíhať páchateľa za nepravdivé a osočujúce vyjadrenia voči obeti, zaslané písomne súdu.
A teraz osobná výpoveď každej z nás – matiek detí mŕtvych v dôsledku chyby lekárov.
Ja, Elena Ištvánová, v mene môjho syna Maroška Ištvána, ktorý zomrel v marci 2014 v dôsledku závažného pochybenia lekárky nemocnice v Revúcej,
Slovenskej republike vytýkam, že voči môjmu synovi porušila svoje medzinárodné záväzky o zvýšenej ochrane chránenej osoby. Pri potrestaní páchateľky nebolo zohľadnené, že môj jediný syn bol mimoriadne zraniteľnou a v tej situácii dokonca trojnásobne chránenou osobou – bol dieťa, chorá osoba a človek so zdravotným postihnutím. Napriek tomu sudca v rozsudku tieto skutočnosti nezohľadnil, prešetrenie veci po mojom podnete Generálnej prokuratúre preukázalo pochybenie sudcu. Je veľmi smutnou vizitkou spravodlivosti v tomto štáte, ak matka dieťaťa bez akéhokoľvek právnického vzdelania kvalifikuje správnejšie skutkovú podstatu spáchaného činu ako samotný sudca – predseda súdu. Odvolanie nepodal proti nesprávnej kvalifikácii ani prokurátor, takže Krajská prokuratúra konať nemôže. Odpoveď prokurátora ohľadne nekonania bola, že sa chránenosť osoby podľa neho pri nedbanlivostných trestných činoch nezohľadňuje. V takom prípade ale Slovenská republika porušuje medzinárodný dohovor a nechráni chránenú osobu v oblasti zdravotníctva zvýšene, hoci je logické, že by tak konať mala – lebo dieťa sa nedokáže natoľko brániť pri nesprávnom postupe, nedokáže natoľko vyjadriť svoju bolesť a podobne, postup voči nemu v takej situácii by rozhodne podľa mňa špecifický byť mal. A štát by jeho štatút chránenej osoby v zdravotníctve aplikovať mal. Domnievam sa, že v prípade môjho syna došlo ku došlo ku neposkytnutiu zvýšenej ochrany ako osobe chránenej. Týmto Vás preto, pán premiér, verejne upozorňujem, že Slovenská republika porušila práva môjho syna ako chránenej osoby, medzinárodnou zmluvou garantované. Zároveň Vás, pán premiér Pellegrini, upozorňujem verejne na skutočnosť, že počas súdneho konania sme boli ja a moja rodina opakovane vystavení výrokom, ktoré sa týkajú popierania rovnocenného postavenia ľudí s postihnutím v slovenskej spoločnosti. Konkrétne napríklad právny zástupca žalovanej nemocnice argumentoval, aby sa v prípade odškodnenia zohľadnila skutočnosť, že naše dieťa malo zníženú kvalitu života ako človek s postihnutím. Dokonca právoplatne na úrovni Najvyššieho súdu odsúdená páchateľa ako intervenientka zaslala súdu opakovane písomné vyjadrenie, podľa ktorého by život človeka zdravého mal byť hodnotnejší ako život človeka s postihnutím. Spochybňuje dokonca hĺbku citových vzťahov medzi rodičmi a postihnutými deťmi tvrdením, že vzťah k takému dieťaťu nemôže byť natoľko hlboký, ako ku dieťaťu zdravému. Starostlivosť o človeka s postihnutím je podľa nej len obrovská záťaž a bremeno. Z môjho pohľadu by v našom prípade malo toto zistenie postoja lekárky – páchateľky viesť až ku obnove konania 1T/3/2015 OS v Revúcej, pretože pri rozhodovaní o vine a uložení trestu odsúdenej lekárke nebol známy jej postoj k skupine detí so zdravotným postihnutím, ani súvislosť s tým, že práve jej postoj k zdravotne postihnutým deťom všeobecne mohol byť dôvodom, motívom alebo pohnútkou usmrtenia môjho syna. Táto okolnosť pri rozhodovaní súdu o druhu a výške uloženého trestu zohľadňovaná nebola. Navyše, nakoľko u môjho syna šlo o poškodenie pôrodné, podala som vo veci podnet na trestné stíhanie neznámeho páchateľa, ktorý jeho pôrodné poškodenie zavinil – ním je podľa môjho názoru práve nemocnica, ktorá spôsobila aj jeho smrť. Pán premiér, ako človek v tejto chvíli nepokladáte za hlboko amorálne vyššie spomenuté argumenty právnika nemocnice? Na základe opakovaných písomných vyjadrení právoplatne odsúdenej lekárky súdu zaslaných, spochybňujúcich rovnosť ľudí s postihnutím v tejto spoločnosti, som sa obrátila s podnetom na Úrad špeciálnej prokuratúry, postúpili prípad na prešetrenie NAKA. Práve dnes mi prišlo ich vyjadrenie, že nedošlo ku systematickej diskriminácii skupiny osôb, takže ju stíhať nemôžu.
Pán premiér, čo to máme za zákony, keď umožňujú takéto vyjadrenia voči osobám s postihnutím? V súvislosti s tým Vás verejne upozorňujem, že je v slovenskom zdravotníctve potrebné monitorovať veľmi dôsledne podobné názory ako prezentuje páchateľka – odsúdená lekárka, zisťovať a riešiť účinne ich možný výskyt v zdravotníckych zariadeniach u personálu – pokladám ich nielen za diskriminačné voči deťom s postihnutím, ale aj za ich život ohrozujúce. Sú v priamom rozpore so Slovenskou republikou deklarovanými zásadami rovnosti a ňou parafovanými medzinárodnými zmluvami, garantujúcimi práca ľudí so zdravotným postihnutím.
Maroško mi zúfalo chýba.
Ja, Andrea Tóthova, sa v mene mojej jedinej dcérky 22-ročnej Timejky Tóthovej, ktorá zomrela v apríli 2015 na rakovinu lymf. uzlín, pridávam k rodičom, ktorým lekári zapríčinili smrť dieťaťa.
Od apríla 2014 Timejka opakovane navštívila svoju lekárku s bolesťami žalúdka. Ku gastroenterológovi sme chodili od roku 2009 diagnóza bola podľa neho stále ta istá – dyspeptický syndróm, stanovil ju bez patričného vyšetrenia. Bolesti sa ale stupňovali a ani po opakovaných návštevách u gastroenterológa jej neurobil dôkladnejšie vyšetrenie. Po zakrvácaní do žalúdka ju zobrala RZP do nemocnice Nové Zámky kde jej zistili rakovinu žalúdka v 4 štádiu, na liečbu sme sa dostali neskoro!!! Timejka zomrela po 8 mesiacoch po náročnej liečbe v ukrutných bolestiach – museli sme sa s manželom pozerať ako nám dcérka umiera pred očami. ÚDZS SR potvrdil pochybenie gastroenterológa. Keď sme podali podnet na trestne stíhanie neznámeho páchateľa, polícia dala urobiť znalecký posudok, podľa ktorého by aj tak zomrela. Podotýkam, že na znalecký posudok sme čakali vyše 1 roka. V Česku sa robia posudky nezávislé, tam sa mená lekárov – znalcov zakrývajú. Naša skúsenosť, ktorú som aj viackrát uverejňovala v médiách – ako si lekár chráni kožu – sfalšujú sa lekárske správy mŕtveho dieťaťa a následne sa aj do kartotéky u obvodného lekára doložia, kde by sa už nič nemalo po smrti dokladať. Dala som podnet na políciu pre falšovanie lekárskych správ aj podnet na lekára na VUC do NR a dostala som od polície odpoveď, že lekárska správa nie je úradný doklad a že niet zákona, podľa ktorého by vedeli lekárov potrestať. Hanbím sa tento štát, že som sa tu vôbec narodila.
Pán premiér, koľko nevinných detí ešte bude musieť zomrieť na Slovensku kvôli lekárskym pochybeniam – pre ich nevzdelanosť, lajdáckosť, chamtivosť na peniaze, ľahostajnosť???.!!! Prosím Vás aj v mene ostatných rodičov, aby ste urobili nápravu v slovenských zákonoch, o rozšírenie znalcov v oblasti gastroenterológie aj ostatných odboroch a o zostavenie zákonov, ktoré by sa vzťahovali spravodlivé potrestanie lekárov v rámci ich pochybení.
Ja, Dagmar Kompaníková, v mene svojho syna Jakubka Puváka, ktorý zomrel v novembri 2017 v dôsledku pochybenia lekárov.
Dňa 20.11.2017 t.j. pondelok som bola hospitalizovaná so svojim synčekom Jakubkom Puvákom v dolnokubínskej nemocnici s tým, že malý nekakal cca 8-10 dní. Umiestnili nás na oddelenie „deti 0 – 3 „ kde následne Kubka zobrali na prvú klyzmu a vyšetrenia. Malý bol v stave, že chodil papal pil hral sa. Doktorka sa pýtala ako malý pije. že dieťa je dehydratované (to na druhý deň ďalšia doktorka vyvrátila, že nie je). Ešte pani doktorka nezabudla dodať, že na mňa sociálku zavolá. Zobrali ho okolo 16:00 na klyzmu č. 2. Kubko zaspinkal okolo 17:15 od únavy keďže nespal celý deň. Sestrička mi prišla mi povedať, že malý nemôže spať a musím ho donútiť kakať… ako sa dá donútiť kakať? Následne som ho zobudila, malý plakal. Tak som ho posadila na nočník a vybehla na chodbu, kde je doktorka nech mi ukáže ako ho donútiť kakať. Dňa 21.11.2017 t. j. utorok… ráno sme vstali okolo 6:45, malý Kubko bol ako vymenený – odmietal čaj, mlieko, odmietal papať. Začal vracať okolo 8 ráno. Vybehla som po sestričky, že Kubko vracia. Utreli zvratky, prezliekli postieľku, dali mu klyzmu. Doktorka bola iba na rannej vizite. Kubko niekoľko krát zvracal. Pán doktor bol odmeraný arogantný, mal pripomienky typu čo ako matka robím, nezabudol dodať, že urevané decko nebude vyšetrovať Nato nás poslal na oddelenie že ďalej odporúča klyzmy infúzie Duphalac. Malý len ležal, zaspinkal. Vstal okolo 13:30 a začal vracať. Kubkovi urobili ďalšiu klyzmu načo som aj doktorku prosila, že nech nás prevezú do martinskej nemocnice ku špecialistom. Museli sme chodiť, malý nevládal, ja som plakala s nim a tak potom zaspal… O 16:30 prišiel ocinko Kubka pozrieť, nechceli ho sprvu k nám pustiť, napokon bol s nami hodinu. Sestrička dala malému teplomer do ritky, lamentovala že je zapečený. Kubko sa opätovne už 10x povracal, dali mu infúziu a klyzmu. Malý bol nepokojný, mal bolesti, opakovane zvracal. Okolo 2-3-hod. ráno som vybehla na chodbu, lebo malý zvracal veľa hnedého. Sestričky neboli ani v izbe ani na jiske, kričala som, zobudila som ostatne mamičky s deťmi, no nik neprišiel. Až o pol 5 ráno sa ukázala sestrička, Hovorím jej, že som viackrát kričala na chodbe, nikoho nebolo. Hneď volala doktorku, tá tiež nebola prítomná celú noc – rýchlo nás odoslala na röntgen a volala rýchlu, nech nás prevezú do Martina Prišli záchranári ráno okolo pol 7, čakali sme ešte ďalších 20 minút, kým pani doktorka papiere vypísala. To už bolo vlastne 22.11.2017 – prevážali nás do martinskej nemocnice na detskú chirurgiu –navrhli röntgen, keďže nebolo z toho kubínskeho nič vidieť, nešlo to otvoriť ani. Kubko mal bolesti, na klyzmu – klystír sme čakali sme skoro hodinu. Sestričke som povedala, že malý je blúzni, nezdá sa vám? Odvrkla, že sú to len bolesti. Malého posadila na záchod a začala robiť klyzmu. Stolica začala odchádzať, no malý bol modrý, omdlel. Začala som kričať, zobrala som ho na ruky s plačom, bežala som s ním na chodbu kričiac o pomoc, že zomiera….
A tak mi môj synček zomrel…. Výrok primára oddelenia ARO v Martine: ”6 klystirov neprežije dospelý človek, nie to chúďatko malé dieťa”. V sono vyšetrení je napísané “ dolichosigma?! “ – po smrti Kubka mi doktori vysvetlili, že už v pondelok po 3 klyzme mu zauzlili črievko následne sme boli na sono vyšetrení a už tam nám odporúčali operáciu hrubého čreva esovitej kľučky. Keby sa v dolnokubínskej nemocnici viac zaujímali o stav malého a viac sa starali, žil by dnes…
Ja, Dominika Sebinková, v mene svojho mŕtveho synčeka Sebinka, ktorý zomrel v januári 2017, v dôsledku závažného pochybenia lekárok a zdravotných sestier na detskom oddelení JIS v Nitre.
Náš jediný syn bol dovedený v rámci hospitalizácie v spomenutej nemocnici do stavu mozgovej smrti a zbytočne prevezený do DFNSP v Bratislave, kde mohli konštatovať mozgovú smrť bez šance na život. Bolo to mimoriadne zdravé dieťa, ktoré nebolo nikdy vážne choré, do nemocnici sa dostal kvôli zvýšenej hladine cukru s podozrením na cukrovku, taktiež bol prvýkrát odlúčený od svojej matky, nakoľko som bola hospitalizovaná v nemocnici. Sebinko toto odlúčenie zrejme nezvládal najlepšie a po necelých dvoch dňoch nášho odlúčenia bol prijatý na detskú JIS do FN Nitra, kde sme tento čas už trávili spolu. Hospitalizácia nášho dovtedy jediného dieťaťa, synčeka netrvala ani jeden deň a naše dieťa bolo dovedené do stavu mozgovej smrti. Po štyroch hodinách od prijatia sa nášmu synčekovi rapídne zhoršil zdravotný stav, začal zvracať, napínalo ho, mrnkal, mal bolesti, ktoré nevedel on sám definovať nakoľko mal len 3 roky a prestaval vnímať. Celý personál, ktorý sa staral o nášho synčeka tento stav ignoroval, tvrdili, že je to bežné, tento stav je z výkyvu cukru, nakoľko už v tom čase mal dobré hodnoty, a najmä na cukrovku sa NEZOMIERA. Naše dieťa je mŕtve 16 mesiacov – a doteraz sme nedostali odpoveď od zodpovedných osôb, prečo je náš jediný synček mŕtvy, keď na cukrovku sa nezomiera! Podotýkam, že náš syn Sebastián mal vypnuté alarmy životných funkcií – prečo boli vypnuté, kto ich vypol je predmetom vyšetrovania, aj keď my rodičia vieme, kto narábal s prístrojom na monitorovanie životných funkcií. Existuje niekoľko dôkazov o tom, že alarmy nášho syna boli vypnuté a FN NITRA doteraz túto situáciu neriešila. Podľa môjho názoru je to veľmi nebezpečné pre všetky deti, ležiace na tomto oddelení. Počas našej krátkej hospitalizácie sme sa stretli s agresivitou personálu, s výsmechom a ignoráciou. Niekoľkokrát sme žiadali o prevoz nášho syna, ktorý nám nechceli umožniť. V prípade prebieha vyšetrovanie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil mnohé pochybenia personálu od zle podanej liečby až po nedostatočné monitorovanie pacienta. Vyšetrovateľ dal vypracovať znalecký posudok, kde sa vyjadrovalo niekoľko znalcov s jasným výsledkom, ktorý poukázal na mnohé pochybenia a vysvetľuje aj opuch mozgu, ktorý bol nášmu synovi spôsobený zle nastavenou liečbou! Nemocnica si dala vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý vyvracia akékoľvek tvrdenie v spojitosti zodpovednosti FN Nitra voči smrti nášho syna.
Riaditeľ nemocnice nás vopred niekoľkokrát upozornil, že tento posudok nebude pravdivý, kvôli prepojenosti lekárky so znalcom. Vo februári 2018 vzniesol prokurátor obvinenia voči piatim osobám, ktoré neskôr voči lekárkam stiahol a zostali obvinené len dve zdravotné sestry, voči tomuto kroku tiež prebieha dohľad generálnej prokuratúry. Počas celej doby od smrti nášho syna sme atakovaní na sociálnych sieťach, kde sa nám vyhrážajú, snažia sa nás zastrašiť. Po podaní podnetu na polícii bolo zistené, že ataky voči našej rodine uskutočňovala dcéra jednej zdravotnej sestry oddelenia. Taktiež bol nášmu synovi 5x zničený hrobček, čo je úplne neprípustné, amorálne. Chcem poukázať na to, ako sú chránení zdravotníci, ktorí spôsobili smrť môjmu dieťaťu a naďalej vykonávajú svoju prácu pri deťoch. Myslím si, že zdravotníci, ktorí spôsobili smrť pacientom, by mali niesť za svoje činy zodpovednosť.
Ja, Oľga Markovičová, píšem v mene svojho syna Mgr. Ivana Markoviča, otca dvoch malých detí, ktorý zomrel v januári 2016 po 6 mesačnej hospitalizácii vo FN Nitra v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Mal diagnózu, na ktorú sa nezomiera. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že liečba môjho syna vo FN Nitra nebola poskytnutá správne. Medzi ďalšie nedostatky zistené úradom patrí aj nedostatočné vedenie zdravotnej dokumentácie. Podnet bol úradom vyhodnotený ako opodstatnený. Na závery vyšetrovania polície sa ešte čaká, ale neočakávame spravodlivý výsledok. Ja sa pýtam, ako funguje zdravotníctvo v Slovenskej republike? Neviem o lekárovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za nezodpovedne odvedenú prácu, lebo nemáme na to zákony. Slúži lekár pacientovi alebo pacient lekárovi? Zdravotné poisťovne preplácajú za zdravotnú starostlivosť nemocniciam veľké peniaze, bez ohľadu na výsledky. Aký má potom nemocnica záujem na tom, aby ľudia zbytočne nezomierali ? Takmer žiadny, lebo peniaze tak, či tak dostanú. Aká je zodpovednosť lekárov? Smrť môjho 29r. syna bola zbytočná, akých je na Slovensku veľa a nikto mi ho už nevráti späť. Ivko sa sťažoval asi 5 rokov, že zle počuje na pravé ucho. Ušný lekár ho vyšetril a zistil, že má zúžený zvukovod, vraj sa s tým nedá nič robiť. Neposlal ho ani na CT hlavy! V lete v r. 2015 sa syn kúpal so svojimi deťmi doma v bazéne a udrel si hlavu o bazén. Preventívne išiel na pohotovosť. Poslali ho na CT hlavy a zistili mu 3 cm nezhubný nádor za uchom. Syn si chcel dať nádor odstrániť laserom v nemocnici v Ostrave. Profesor neuroch. v tejto nemocnici mu odporučil operáciu, nakoľko nádor bol väčší. Nášho syna operovali vo FN NITRA dňa 29.7.2015. Na druhý deň zistili, že krváca, museli ho zas operovať. Lekári mu spôsobili SILNU infekciu do mozgu, zomieral 180 dní na ARE. K týmto pacientom, ktorí ležia,nehýbu sa, nerozprávajú, sa zdrav. personál správa neľudsky. 180 dní trikrát denne sme navštevovali Ivka,trikrát denne som mu mixovala stravu do sondy. Celé dni sme bezvládne telo masírovali…cvičili. Jazyk sme mu masírovali s kefkou,zuby umývali.. Hľadali sme pre Ivka pomoc. V Bratislave prof. Neuroch. nám povedal, že zbabranú operáciu nech si napravia babráci v Nitre. V Prahe sa čudovali, ako dokaličili mladého, zdravého chlapca. Vo voj. Nemoc. V Prahe nám prof. Neuroch. povedal,že s takou diag. sa nezomiera. Mali sme vybavený aj prevoz do Prahy, ibaže lekári čakali na zdrav.dokumentáciu z Nitry – a v nej sa už museli priznať, prečo syn zomiera…….na silnú infekciu. Ivkovi sa už nedalo pomôcť… Kým Ivko vládal, tak cvičil s malými činkami, zdvíhal nohy, písali sme mu na tabuľku a on čítal…… strašne chcel žiť!!!!!!
Nedá sa to všetko napísať…….je mi hrozne……slzy mi padajú na klávesnicu…… Pol roka v nemocnici…..boli sme svedkovia, čo sa deje zlé,zlé na ARE. Ivka raz bolelo brucho, dávali mu lieky od bolesti 2 dni. Až Ivková žena potom zistila, že má upchatý močový kateter. Mal veľké bolesti a nemohol nič povedať. Ako mu brali, vymieňali moč????? Hygiena OTRAS. NIKTO nenosil ochranný odev na ARE, každá druhá sestra smrdela od cigarety. Večer sa sestry hrávali na mobile, prístroje pípali. Ivko príšerne trpel. Mal veľa, veľa operácii, CT hlavy viac ako 30. Ešte mu aj dolámali pravú bedrovú kosť na nohe. Ivko ležal asi viac ako mesiac vo FN a ukazoval na nohu. Až v decembri zistili, že má zlomenú nohu. Ráno sa ospravedlňovali, že Ivkovi FN spôsobila úraz a poobede mi doktorka povedala, že syn musel prísť do FN so zlomenou nohou. Od narodenia syn bol zdravý, neužíval žiadne lieky, o tom svedčia zdravotné záznamy. Aj predoperačné výsledky mal dobré, do nemocnice prišiel sám. Pred operáciou nemal poškodený mozog, o tom svedčí predoperačné CT. Trpel a zomieral pred našimi očami.
Ako mám prežiť? Niekto toto nedokáže čítať – a ja s tým musím žiť.
Ja, Jana Jarašová, v mene svojej dcérky Dianky, mala len 18 mesiacov, ktorá zomrela v októbri 2017 v dôsledku závažného pochybenia detského oddelenia nemocnice v Galante na rotavírus s neskorším odhalením určitého druhu salmonelózy.
Dianka nastúpila na toto oddelenie v piatok ako nedehydrovaná. Následkom ignorácie lekárov a celého oddelenia jej navodili na tomto oddelení komplikovaný rozvrat vnútorného prostredia. V sobotu poobede Didka dostala kŕče a cca pol hodinu na to prestala dýchať. Privolaný primár so službukonajúcou neatestovanou lekárkou nevedeli čo sa deje, stále len opakovali, že oni to nechápu. A ja som to mala chápať? Ja len viem, čo som videla a zažila, ale, žiaľ, pochopila som to až neskoro. Nadopovali ju diazepamom, nevedeli koľko jej ho aplikovali, nevedeli spustiť prístroje, nemali intubačnú sadu na JISK priamo na oddelení, ani správnu veľkosť masky na rozdýchanie pre dojčatá nemali. Nakoniec, keď prestala dýchať a konečne po niekoľkých dlhých cca 20 minútach ju zaintubovali, nevedeli spustiť prístroj ( museli preň utekať na novorodenecké oddelenie), ktorý mal dýchať za ňu. Predo mnou sa rozprávali, ako keby som tam ani nebola. Všetko čo som na JISK zažila videla a počula popreli vo svojich výpovediach. Veď áno, slovo proti slovu. Potom Didku previezli vrtuľníkom do DFNSP v Bratislave. Chceli sa zbaviť zodpovednosti. V BA sa snažili mi ozrejmiť situáciu a až tam som si uvedomila čo sa v GA stalo. Že mi Didku nechali umierať na rukách s tvrdením, veď len spinká, je unavená. Ale ona mi celý ten deň upadala do kómy. I keď vedeli v BA, že je to beznádejné, stále sa snažili pre ňu a pre nás urobiť maximum. Dianka mala tak poškodený mozog. že tlak mala 80 a normál je 8. V nedeľu ráno o 4 hodine nám oznámili, že náš anjeli zomrel. Plakali s nami sestričky, lekári. Lebo na tomto oddelení berú svoju prácu ako poslanie, nie ako biznis. Podali sme podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale celých dlhých 8 mesiacov stále čakáme na pravdu. Podali sme aj trestné oznámenie, kde za celých 7 mesiacov nechali len vypršať lehoty na dôkazový materiál. Kde za celých 7 mesiacov vypočuli len 4 osoby. Mám zase len veriť? Nie som presvedčená, že tento štát/ polícia robí všetko pre to, aby sme zistili pravdu, i keď mi ju už vieme. Ako je možné, že na oddelení je neatestovaný lekár? Ako je možné, že po smrti Vášho anjelika tento akože lekár dostane atest, i keď je pod vyšetrovaním Úradu nad zdravotnou starostlivosťou? Ako je možné, že lekár – podotýkam primár oddelenia – nevie spustiť prístroje, ktoré majú zachrániť vaše dieťa? Ako je možné, že primár nevidí opuch mozgu na CT? Ako je to možné že vás nechajú ísť za vašim umierajúcim dieťaťom s vedomím, že jeho stav je stabilizovaný? Prečo sa stratili výsledky z Okresnej hygieny, že Dianka mala potvrdenú salmonelózu a vy máte len svedka zamestnankyňu Okresnej hygieny? Ako je možné, že taká bolesť a smrť dieťaťa ostane bez vyvedenia dôsledkov? Nezabili nám len Didku, ale zabili nás všetkých, ktorí sme ju milovali.
Pán premiér, toto sú hlasy šiestich matiek detí preukázane mŕtvych v dôsledku pochybenia lekárov. Ďalšie hlasy matiek, ktoré ešte čakajú na úradné potvrdenie pochybenia, neuvádzame.
Pán premiér,
vyzývame Vás týmto listom verejne na bezodkladnú zmenu v slovenskom zdravotníctve a v slovenskej spoločnosti v prístupe ku obetiam lekárskych pochybení.
Vyzývame zároveň lekárske inštitúcie – Komoru lekárov, Slovenskú lekársku úniu špecialistov, aby pomohli k náprave stavu vo vzťahu ku správaniu sa lekárov voči obetiam ich vlastných pochybení. Každý môže spraviť v živote chybu, no musí za ňu niesť čestne zodpovednosť.
Vyzývame týmto všetky tri slovenské ombudsmanky, aj inštitúcie na ochranu ľudských práv a práv detí, aby prispeli ku bezodkladnej zmene situácie v slovenskej spoločnosti vo vzťahu ku postaveniu obetí pochybení lekárov a špecificky chránených obetí.
S úctou
v mene matiek, ktoré uviedli v liste svoje meno
Elena Ištvánová
Predná Hora, 6.6.2018
