Pre kapely, ktoré sa cez prázdniny presúvajú z festivalu na festival, je to smiešna vzdialenosť. Veď sa pozrite, ako vyzerá dvojmesačné kočovanie Horkýže Slíže.
Zoberme si napríklad dnešok, 30. jún. Nitrianske kvarteto najskôr hrá popoludní na Pivobraní v českej dedinke Klášter Hradiště nad Jizerou a večer ho čaká Topfest v 400 kilometrov vzdialenom Novom Meste nad Váhom. No a na druhý deň sú muzikanti zase na Dňoch obce Rabča, čo pre nich znamená ďalší takmer 200-kilometrový presun. A takto to ide celé leto, počas ktorého kapela stihne hrať na tridsiatich miestach po Slovensku a Česku a podľa našich prepočtov preto musí precestovať okolo 7 300 kilometrov.
Nerátame pritom ďalšie tisícky, ktoré prejde kvôli firemným vystúpeniam alebo pri návratoch do rodnej Nitry, aby nabrala nové sily. „Je to naše stabilné leto ostatných 10 - 15 rokov,“ vysvetľuje gitarista Juraj Štefánik prezývaný Doktor a pokračuje: „Teraz je veľmi veľa festivalov, nedá sa hrať všade, ale snažíme sa vyhovieť každému, ak je to v našich silách.“
Už sme starí...
Kedysi vraj kapela dokázala odohrať aj na troch miestach za deň, no aj to je minulosť. „Už sa to nedalo, sme starí...“ smeje sa J. Štefánik, no potom zvážnie. „Aby ste si však nemysleli, my nie sme mamonári a nechceme ryžovať. Ide o to, že mnohí ľudia nás vyslovene prosia, aby sme prišli zahrať. Koľkokrát sa zľutujeme a potom sa to nabaľuje, štvrtok dva koncerty, piatok dva, sobota dva... Ale už sme sa rozhodli, že každý štvrťrok si dávame voľný víkend.“ Jeden oddychový víkend vraj pripadá aj na leto, hoci Horkýže Slíže sú dlhodobo našou najvyťaženejšou ozdobou festivalov. A keďže sa im mimoriadne darí taktiež v Česku, cestujú oveľa viac než iné slovenské kapely.
Nočné návraty
Ísť niekam na otočku 200 - 300 kilometrov pre nich nie je problém. Držia sa totiž hesla, že doma je doma a ak je to len trošku možné, vracajú sa po vystúpení do rodnej Nitry. Jedine ak ich čaká viac vystúpení na západe Česka, prespia, no po poslednom, ktoré spravidla býva v sobotu, sa okamžite balia. „Vždy v sobotu v noci, aj keď sme hocikde za Prahou, ideme domov,“ rozpráva gitarista.
V minulosti to vraj mali vyriešené inak a naivne sa snažili vyrážať vždy až v nedeľu ráno, ale to sa ukázalo ako utópia. „Poniektorí boli ráno ešte spoločensky unavení a nechcelo sa im vstávať alebo sa šuchtali, dali sme si obed, medzitým sme sa štyrikrát zastavili na pumpe a domov sme prišli večer o šiestej. Pochopili sme skrátka, že musíme odchádzať v sobotu v noci, aby sme boli v nedeľu so svojimi rodinami, aj za cenu, že doobeda ešte spíme. My toho máme fakt tak veľa, že každá minúta, čo sme doma, je nám dobrá,“ uzatvára.
