Rovnaký postih hrozí šéfovi hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi (52). Poslanci parlamentu pritom na pôde parlamentu používajú tzv. výrokovú imunitu, ktorá ich chráni od postihu za svoje názory. Prečo súd nerešpektoval túto zásadu?
Kritizovanou sudkyňou bola Ayša Pružinec Erenová, ktorú Smer navrhol za členku Disciplinárneho senátu. „Je ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom, je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie,“ povedal o nej v rozprave Baránik.
Podľa neprávoplatného rozsudku Okresného súdu v Bratislave tak má sudkyni zaplatiť 200-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. „Súd týmto poprel, že poslanec má právo a povinnosť vyjadrovať sa na pôde parlamentu v súlade s jeho presvedčením a jeho mandátom,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Ponechanie si výrokovej imunity je podľa neho dôležité práve na upozorňovanie na prešľapy.
Baránik hovorí, že pri svojom výroku vychádzal z informácií od svojho zdroja. Konkrétne dôkazy k sudkyni podľa vlastných slov nemá. Jeho citátom sa vlani zaoberal aj Mandátový a imunitný výbor. Člen výboru Miroslav Číž zo Smeru hovorí, že Baránikove vystúpenia sú za hranicou, tobôž, ak útočí na sudcov a nie poslancov. „Nepáči sa mi, ako sa vyjadruje, ale pokiaľ jeho slová odznejú v parlamente, jednoznačne sa na neho vzťahuje imunita,“ zastal sa opozičného kolegu Číž.
Ústavní právnici si rozhodnutie súdu vysvetľujú len jediným spôsobom. „Predpokladám, že súd zaujal názor, že ide len o trestnoprávnu imunitu, a teda súkromne sa v tomto smere môže žalovať. Úplne iná otázka je, či je to správne,“ povedal bývalý sudca Ústavného súdu Eduard Bárány.
Neprimeraná výška
Ústava podľa ministerstva spravodlivosti zakazuje trestné stíhanie poslanca za výroky pri výkone jeho funkcie, nezakazuje však podanie civilnej žaloby na ochranu osobnosti osôb dotknutých negatívnymi výrokmi poslancov. „V predmetnej veci sa však výška uplatnenej a súdom priznanej náhrady môže javiť ako neprimeraná, napríklad vo vzťahu k zákonom limitovanej výške odškodnenia obetí násilných trestných činov,“ dodala hovorkyňa Zuzana Drobová.
Ústavný právnik Peter Kubina dodáva, že v takýchto prípadoch treba postupovať individuálne a napokon to môže skúmať aj Ústavný súd. „Keďže politický prejav je prejavom, ktorý je najviac chránený slobodou prejavu, po splnení určitých podmienok môže byť takýto prejav poslanca chránený aj pred civilnými žalobami. Posúdiť to v okolnostiach konkrétneho prípadu je úlohou súdov,“ doplnil Kubina. Rovnaký finančný postih hrozí aj Borisovi Kollárovi. Ten o jednej sudkyni povedal nepravdu, za čo sa aj dodatočne ospravedlnil, no súdia ho aj tak.
Poslanecká imunita
Priestupkovú - ako prvú si v roku 2012 zrušili imunitu na priestupky, ako prekročenie rýchlosti
Trestnú - tú si zrušili o niekoľko mesiacov. Na vzatie poslanca do väzby je však nutný súhlas parlamentu
Výrokovú - poslanci si ponechali len imunitu na výroky, ktoré odznejú na parlamentnej pôde
