Tvrdí to starosta Starého Mesta Radoslav Števčík, ktorý v utorok podpísal rozhodnutie o odstránení oplotenia. Americká ambasáda však avizuje, že bezpečnostné oplotenie neplánuje odstrániť.
"Dnes som podpísal rozhodnutie, ktorým mestská časť Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad nariaďuje odstránenie oplotenia okolo veľvyslanectva," uviedol na brífingu Števčík. Dôvodom je fakt, že americká ambasáda stále nepreukázala vlastnícky vzťah, ani iné právo k pozemku, na ktorom je predmetné oplotenie. Toto právo totiž časom stratilo svoju platnosť a bratislavské mestské zastupiteľstvo od roku 2016 opakovane ambasáde neschválilo nájom mestských pozemkov pod oplotením.
"V rámci konania o dodatočnej legalizácii, respektíve odstránení stavby sa posudzuje, či je stavba v rozpore alebo súlade s verejným záujmom," zdôraznil Števčík. Podotkol, že v tomto prípade nebolo možné preukázať, či je oplotenie v súlade s verejným záujmom. Mestská časť sa pritom podľa starostu domnieva, že sporné oplotenie je v rozpore s týmto záujmom. A to preto, lebo ide o verejné priestranstvo, ktoré je súčasťou Hviezdoslavovho námestia, na ktoré nemá verejnosť prístup.
Voči rozhodnutiu je možné odvolať sa do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak sa tak nestane, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a americká ambasáda bude musieť odstrániť dlhodobo kritizované oplotenie do troch mesiacov na vlastné náklady. "Pokiaľ tak neurobí, stavebný úrad v zmysle jeho kompetencií nariadi odstránenie formou exekúcie," doplnil Števčík. V prípade, že sa americká ambasáda odvolá, spis poputuje na Okresný úrad Bratislava. Jedine ten je podľa starostu kompetentný korigovať rozhodnutie stavebného úradu Starého Mesta.
Americká ambasáda však v reakcii uviedla, že bezpečnostné oplotenie neplánuje odstrániť. Odvoláva sa pritom na bezpečnostné dohody podpísané s hlavným mestom a mestskou časťou, a taktiež na Viedenský dohovor v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti diplomatických misií hostiteľskými krajinami. Podľa ambasády je zároveň poľutovaniahodné, že bezpečnosť amerických a slovenských zamestnancov, rovnako ako obyvateľov Bratislavy a návštevníkov veľvyslanectva, sa stala politickou otázkou.
Starosta na margo Viedenského dohovoru pripúšťa, že ochranné územie ambasády je vyhradené až železnými pylónmi, nielen plotom. "To je bezpečnostná zóna americkej ambasády, ktorá je v súlade so stavebným povolením. Avšak máme tu aj stavebný zákon. A pokiaľ má byť plot súčasťou stavby, tejto bezpečnostnej zóny, musí mať stavebné povolenie. A to nemôže získať, nakoľko nemá žiadny vzťah k pozemku," dodal Števčík.
V súvislosti s presťahovaním do iných priestorov ambasáda skonštatovala, že sa usiluje o pozemok susediaci s novým SND, o čom bolo upovedomené aj hlavné mesto. K dohode zatiaľ neprišlo. Akonáhle však bude proces ukončený, bude možné začať podľa ambasády s výstavbou novej budovy veľvyslanectva, ktorá zapadne do okolitej zástavby.
Prípad pozorne sleduje aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Slovenský rezort diplomacie pritom podľa hovorcu Petra Suska intenzívne a opakovane komunikoval so všetkými príslušnými inštitúciami, vrátane bratislavského magistrátu, Starého Mesta, ministerstva dopravy i americkou ambasádou. "Naším cieľom bolo zblížiť stanoviská zúčastnených strán a dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie tak, aby bolo naďalej plne funkčné poskytovanie konzulárnych a ďalších služieb zo strany veľvyslanectva," uviedol Susko.
Rezort v tejto súvislosti upozorňuje na Viedenský dohovor. "V tomto prípade je bezpečnostná zóna medzi budovou a plotom súčasťou tých priestorov, na ktoré sa vzťahuje princíp nedotknuteľnosti," podotkol Susko s tým, že ide o bezpečnostnú zónu, ktorá je súčasťou chráneného priestoru ambasády. "Ak je plot postavený na území, ktorý patrí, je priľahlý k ambasáde, tak áno," odpovedal Susko na otázku, či je súčasťou tejto zóny aj plot okolo americkej ambasády. "Nádejame sa, že sa podarí dosiahnuť kompromis, ktorý bude obojstranne prospešný," dodal Susko.
