Novému Času Nedeľa exkluzívne prezradila, ako sa jej na materskej zmenil život, aký je jej taliansky partner Francesco Mendolia (38), ale aj to, čo urobil, keď zistil, že je tehotná...
Pred mesiacom sa vám narodil syn Gabriel. Ako sa vám zmenil život a aké je to byť mamou?
Zmenil sa mi kompletne, ale byť mamou je nádherné. Priviesť dieťa na svet a stať sa mamou je pocit, ktorý sa nedá opísať slovami, a pochopíte, čo to naozaj znamená až vtedy, keď sa to stane. Darmo si predtým predstavujete, aké to bude.
Malý Gabrielko prišiel na svet cisárskym rezom. Bolo to nevyhnutné, alebo ste si to tak priali?
Zrejme to bolo nevyhnutné. Spoliehala som sa na vtedajšieho pána primára Róberta Ficeka, ktorý dával na mňa veľký pozor a na základe vyšetrení rozhodol. Malý sa v brušku už zrejme dobre necítil, aj keď on aj ja sme boli zo zdravotnej stránky celé tehotenstvo v poriadku. Keď sa narodil, mal už 3 800 g a hneď mi ho priložili na hrudník. To bola skutočná láska na prvý pohľad.
Synček sa narodil takmer na vaše narodeniny. Kedy ste mali termín pôrodu?
Koncom mája, ale podľa výsledkov monitorov to naozaj vyzeralo, že sa narodí na moje narodeniny. Ale prišiel až päť dní po nich a desať dní pred termínom.
Ako ste zvládali tehotenstvo, najmä tie posledné týždne pred pôrodom?
Boli náročné najmä v tom, že už bolo teplo, bola som veľká, cítila som sa ťažkopádnejšia. Ale tým, že som mala tridsiatku a chystali sme oslavu, tak deviaty mesiac bol dosť rušný. Chodili za mnou priatelia, ktorých som dlhšie nevidela a ja som si to veľmi užívala. Trochu náročné boli aj začiatky tehotenstva. V septembri som zistila, že som tehotná a v októbri sme začínali turné s mojou kapelou. Takže kým sa telo prispôsobovalo všetkým hormonálnym zmenám, musela som zo seba vydať veľa energie. Mala som veľmi aktívne tehotenstvo a zastavila som sa až v ôsmom mesiaci, keď som naposledy účinkovala v markizáckej Chart show. Ale teší ma, že som ho prežila hudbou a malý ju vnímal už v brušku. Aj teraz mu spievam a celkom to zaberá, aby sa upokojil.
Spomínate si na moment, keď ste zistili, že ste tehotná?
Bol to príjemne šokujúci okamih. (smiech) V tom najlepšom zmysle, samozrejme. Ale nebolo nám to jedno, pretože Francesco žije v Londýne, je bubeníkom britskej kapely Incognito a cestuje po celom svete. Mesiac v Austrálii, mesiac v Amerike, potom v Londýne... Momentálne je na Korzike. V takejto situácii, v akej sme my, treba zvážiť všetky za a proti. Ale na to, aký je zaneprázdnený, sa vidíme celkom dosť. Náš vzťah bol otvorený, svieži a vôbec nič sme neriešili. Intenzívnejšie to bolo až minulé leto, ktoré som celé strávila v Londýne. No, a zrazu prišlo tehotenstvo, a tak som nevedela, ako sa k tomu vzhľadom na diaľku postavíme. Ale zatiaľ to zvládame veľmi dobre.
Momentálne so synom žijete v Žiline. Máte tu vlastný byt?
Nie nemám, vrátila som sa na čas k rodičom a som veľmi rada, že malý môže byť od narodenia so starými rodičmi. A, samozrejme, pôjdeme pozrieť aj druhých starých rodičov do Talianska, konkrétne do Ríma, aby sa navzájom spoznávali. Takže náš život budeme musieť začať veľmi dobre plánovať, aby sme sa čo najviac ako rodina videli.
Ako zareagoval Francesco na správu, že bude otcom?
Samozrejme, že bol zaskočený, lebo sme to neplánovali, ale veľmi sa tešil. On už má šestnásťročnú dcéru, ktorá žije s mamou v Taliansku. Som rada, že sme to tehotenstvo nebrali tragicky. Bolo to prekvapujúce, ale nie hysterické.
Niektorí muži zvyknú zo začiatku pri takomto zistení zaradiť spiatočku, alebo posielajú ženu na potrat. Ako to bolo v prípade Francesca?
Nie, nič také, aj keď by si to niekto mohol myslieť, keďže je to muzikant. Navyše si ľudia myslia o Talianoch, že sú príliš impulzívni, temperamentní. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo, ako sa hovorí, a Francesco je veľmi srdečný, priateľský a ústretový človek. Chce sa vždy dohodnúť, nerád sa háda. Tak ako ja.
Videl už synčeka, prišiel sa na neho na Slovensko pozrieť?
Áno, bol tu týždeň. Príchod mal naplánovaný na termín pôrodu, ale tým, že to bolo skôr, tak to, bohužiaľ, nestihol. Ale zase bolo fajn, že prišiel, keď sme už boli ako-tak aklimatizovaní doma.
Čo hovoril, keď Gabrielka po prvý raz zobral do náručia?
Bol nadšený, pretože Gabriel je jeho verná kópia. Trochu sa mu ruky triasli a priznal, že sa mu rozbúšilo srdce. Bol milý, pomáhal mi, v noci so mnou k malému vstával... Naozaj sa snažil.
Novorodenci mávajú problémy s kolikami, alebo obrátený spánok, zvyknú byť nepokojní. Aké dieťa je váš syn?
Je veľmi dobrý, zlatý, plače, len keď je hladný a keď ho treba prebaliť. Spinká tri, štyri hodiny aj v noci, potom sa budí na papanie. Nemá skoro ani žiadne koliky. Dúfam, že to takto hladko pôjde aj naďalej.
Kto vyberal meno, prečo sa volá práve Gabriel a koho priezvisko má?
Na začiatku som si priala, aby meno znelo trochu taliansky, ale Francesco chcel univerzálnejšie, nech sa dá vysloviť po anglicky, taliansky aj po slovensky. Takže sme sa zhodli na Gabrielovi. V podstate sme ho mali obaja vo výbere na prvom mieste. Priezvisko má zatiaľ moje, keďže nie sme s Francescom zosobášení a predpokladám, že v blízkej dobe ani nebudeme. Je to kvôli cestovaniu, aby sa to nekomplikovalo. Ale, samozrejme, že mu chce dať svoje priezvisko, len to musíme vymyslieť tak, aby to bolo papierovo v poriadku.
Chceli ste mať chlapčeka?
Najskôr som mala pocit, že to bude dievčatko, ale všetci mi hovorili, že keď mi nie je zle od žalúdka, bude to chlapec. A potom som sa na to nejako nastavila, a keď sa to potvrdilo, tak som bola šťastná, lebo Taliani sú dosť hrdí na svojich synov, navyše Francesco dcéru už má.
Kde ste sa s otcom svojho syna zoznámili, bola to láska na prvý pohľad?
V Bratislave na spoločenskej akcii, ktorú som moderovala a on tam s kapelou hral. Bolo to trochu osudové, celkom romantické, skoro ako z filmu. Stretli sme sa na schodoch, tesne pred tým, ako som mala ísť na javisko. Veľmi ma očaril, ale po skončení akcie som odtiaľ radšej nebadane utiekla, lebo som tušila, čo sa stane. Ja nie som dievča na jednu noc. Ak ma muž chce, musí si ma získať. Ale aj tak sme sa potom našli cez internet cez spoločných známych, muzikantov. Našla som fotku, na ktorej sme boli spolu odfotení a napísala som mu, že ďakujem za pekný večer. Vtedy zistil, kto som, začali sme si písať a navštevovať sa. Páčilo sa mu, že som herečka, aj ako spievam.
Ako dlho to už takto funguje?
Dva roky. Vždy keď išiel hrať do Viedne, Maďarska či Poľska, tak som si urobila výlet za ním. Často som aj cestovala do Londýna, kde mám rodinu aj najlepšiu kamarátku. Takže to nebola žiadna krátka náhodná známosť, ako si mnohí myslia. Len sme sa s tým nechválili na sociálnych sieťach. Rada si strážim súkromie. Do môjho intímneho života nikoho nič nie je. A taktiež sa poznáme dosť dlho na to, aby sme sa spolu dokázali dohodnúť na výchove dieťaťa.
Kdesi som sa dočítala, že na Slovensku ste si nevedeli nájsť vhodného partnera. Čo vám prekážalo na našich mužoch?
Mala som trochu problém s tým, že som až príliš zvedavá, aktívna, ctižiadostivá a vždy som si našla muža, ktorý akosi nezvládal moje tempo. Neviem, či žiarlili na to, že som aktívnejšia, úspešnejšia. Potom, keď som bola známejšia z televíznej obrazovky, tak na jednej strane ich fascinovalo, že chodia s herečkou, na druhej strane, nepáčila sa im medializácia okolo mojej osoby. Čím som bola známejšia, tým to bolo náročnejšie. Vždy som bola dosť vyťažená a ja nie som typ ženy, ktorá sa na päť rokov vzdá kariéry a bude „puťka“ domáca. A to aj napriek tomu, že rodina je pre mňa veľmi dôležitá.
Čím si vás získal Francesco?
Dopĺňame sa tým, že sme obaja muzikanti. Vieme si v hudobnej tvorbe poradiť, pýtam sa ho, či sa mu páči to, čo pripravujem. Mám rada mužov, ktorí vedia, čo chcú a idú si za svojím snom. Francesco na sebe tvrdo maká každý deň, a to aj napriek tomu, že je unavený napríklad z jet lagu (prekonávanie časových pásiem pri letoch, pozn. red.). Je to pre mňa veľmi sexi, keď je muž vytrvalý a ctižiadostivý. A, samozrejme, baví ma, že ma vie rozosmiať. Cítim sa s ním príjemne, bezprostredne, nemusím sa strážiť, čo poviem a na čom sa zasmejem. Môžem byť sama sebou.
Ako dlho mienite zostať doma na materskej dovolenke?
Teším sa z toho, že sa zastavil trochu kolotoč okolo médií, televízie, ale na druhej strane som začala písať nové texty a skladby. Aj keď sa tomu nevenujem tak intenzívne, ako by som chcela, lebo sa to zatiaľ pri malom nedá. Čas ukáže, kedy budem schopná naplno sa vrátiť do práce. Našťastie si ju môžem sama regulovať a moji rodičia, hoci ešte pracujú, mi dokážu pomôcť. Ale chcem byť časovo flexibilná, pretože keď bude mať Francesco voľno, tak buď on príde sem, alebo poletíme my za ním.
Plánujete sa usadiť aj niekde inde ako v Žiline, napríklad v tom Londýne?
Uvidíme, kde sa ešte usadíme, kým pôjde malý do školy. Zatiaľ sme to veľmi neriešili, skôr to bolo o tom, ako sa budeme navštevovať teraz. Nechávam tomu voľný priebeh, nechcem nikoho stresovať. Ja tiež nemám rada, keď na mňa niekto tlačí. Ale Anglicko mám veľmi rada, viem si tam predstaviť žiť.
Chceli by ste mať ešte ďalšie deti?
Možno ešte aspoň jedno, ale to teraz naozaj neviem povedať, čo bude.
Plánujete si už aj dovolenku?
Vyzerá to tak, že pôjdeme do Talianska, ale asi až koncom augusta, lebo nechcem s ním ešte lietať, kým je takýto malinký. Lietať sa odporúča najskôr až od troch mesiacov. V zime alebo na jar možno pôjdem s malým niekam k moru. Chcem, aby si odmalička zvykal na vodu a nebál sa jej, lebo Francesco sa rád potápa, je to taký morský vlk. Má rád more, jedlo, muziku. (smiech)
Je niečo, čo nemáte na sebe rada?
Je toho viac, ale nie je to všetko len negatívne. Nemám rada to, že sa vždy dlho rozhodujem. Ale zas keď sa už pre niečo rozhodnem, tak to musím dotiahnuť do konca, stoj čo stoj. Neexistuje, aby som sa niečoho vopred vzdala, aj keď to hneď nefunguje. Som pokojný človek, vyrovnaný, trpezlivý, dávam ľuďom šance, ale keď pretečie pohár trpezlivosti, tak sa odstrihnem a viac toho človeka nepoznám. Preto sa takým situáciám snažím vyhnúť a problém riešiť skôr, ako je neskoro, lebo keď to niekto prepískne, pálim mosty.
Koľkých ľudí ste už takto odstrihli?
Troch.
Boli to muži?
Áno. (smiech)
