Posledné týždne sa pritom niesli v duchu väčšieho záujmu o slovenských družstevníkov a podnikateľov v agrobiznise práve pre kauzy okolo dotácií. Ich protestná jazda z východu až do Bratislavy upozorňovala na nevhodne vyplácané peniaze, ktoré sa udeľujú aj ľuďom, ktorí s pôdou skôr špekulujú ako reálne podnikajú. Nový Čas sa však pozrel na reálne výsledky hospodárenia slovenských farmárov.
Ministerstvo ukázalo, že priemerná mzda sa v roku 2017 zvýšila okrem celej krajiny aj v pôdohospodárstve. Medziročne išla hore o 2,4 % na súčasných 735 € mesačne. „V porovnaní s priemerom ekonomiky SR bola mzda v pôdohospodárstve nižšia o 22,96 %,“ vysvetľujú z rezortu. Slovenskí farmári sa za minulý rok, čo sa týka hospodárenia, nemajú na čo až tak sťažovať. Ich zisk tvoril viac ako 60 miliónov eur. „Pozitívny vývoj bol ovplyvnený cenovým faktorom - nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov pri hrubej poľnohospodárskej produkcii, najmä rastlinnej,“ tvrdí analýza.
Pripomínajú, že sa zastabilizovalo aj vyplácanie podpôr, bez ktorých by bola väčšina podnikov stratová. „Rok 2017 bol vo výsledku hospodárenia pozitívnejší nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012 - 2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000,“ prízvukujú.
Ministerstvo napriek tomu upozorňuje, že okrem ovocia pokleslo množstvo vyprodukovaných plodín v rastlinnej výrobe. Najvyšší výpadok tvorili obilniny (28 %) a cukrová repa (18 %). Pre Slovákov to znamenalo vyššie ceny potravín a poľnohospodárskych výrobkov. Priemerne stúpala cena takmer o 5 %. „Najvyšší nárast cien rastlinných výrobkov bol pri obilninách (+ 7,5 %) a zo živočíšnych výrobkov pri konzumných slepačích vajciach (+ 34 %) a surovom kravskom mlieku (+ 11 %),“ tvrdia experti.
Problémom sa minulý rok stali aj nepriaznivé klimatické podmienky. „Intenzitu výroby ovplyvňuje predovšetkým extrémne sucho, najmä v produkčných regiónoch Slovenska, ale aj lokálny výskyt jarných mrazov postihol ovocné sady a vinice,“ dodávajú. Zaujímavé je, že úroveň výroby bola v krajoch západného Slovenska 1,5- až 2-násobne vyššia ako v strede či na východe. Ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vzrástli o 4,0 %.
Spotrebiteľské ceny rástli takmer pri všetkých druhoch potravín, najvýraznejšie ceny čerstvého masla (28,8 %). Problémom sa stáva počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. Zamestnanosť klesá vo všetkých krajinách EÚ. Kým v roku 2012 to bolo 10,3 mil. osôb, v roku 2016 už len 9,5 mil. osôb. Percentuálne najviac to bolo v Poľsku - 17,7 %, pričom na Slovensku to je len 0,5 % celého obyvateľstva.
Najspoľahlivejšia je kukurica
Farmár František Oravec (47) z Gyňova v okrese Košice
Ako u vás vyzerala sezóna 2017?
Z hospodárskej stránky, na základe úrody a výstupných cien komodít, bola úspešná.
A táto sezóna?
Tohto roku zatiaľ žneme len štvrtý deň, preto sa dá výnos len predbežne zhodnotiť. Ceny nepoznáme, a tak aj uvažovaný zisk, prípadne strata sa nedajú ani odhadnúť. Môžu nastať vážnejšie poveternostné problémy a dôjde k znehodnoteniu kvality úrody. Tým sa zníži výnos a nie je vylúčený ani prepad či navýšenie cien. Správny gazda hodnotí až vtedy, keď má obilie v stodole.
Čo ste najviac dopestovali a aké sú rozdiely v roku 2017 a 2018?
Na hospodárskom dvore Gyňov je nosnou plodinou vždy kukurica. Za posledných 20 rokov nás najmenej sklamala. Presne to však nemožno ešte hodnotiť, lebo nateraz má kukurica výšku len od pása po plecia.
Aké boli vplyvy počasia na úrodu a plodiny?
Tým, že sa snažíme udržiavať v pôde vlahu, čo je trendom v úspešných poľnohospodárskych firmách, suché obdobia sa našich plodín radikálne nedotkli. Tesne pred dozretím repky sa cez porasty prehnalo krupobitie, no druhý rok máme úrodu poistenú a tohto roku to realizujeme ako škodovú udalosť. Uvidíme, v akej výške.
Ako to vidíte do budúcnosti, budete sa musieť preorientovať na iné plodiny?
Na iné plodiny nie, ale vzhľadom na politicko-ekonomickú situáciu v agrosektore sa farmári musia snažiť o právnu ochranu, aby sme sa vedeli ubrániť pred silnými skupinami, ktorým nejde o farmárčenie, ale o čistý biznis.
Koľko dotácií ste dostali v roku 2017 a 2018?
Výška dotácií je prakticky stále na rovnakej úrovni. Farmári už roky čakajú, že sa vyrovná zakladajúcim štátom EÚ. V našej oblasti je to vo výške zhruba 238 eur za hektár, pričom ja obhospodarujem vyše 2 000 hektárov. Pestujem hlavne jačmeň, pšenicu, repku, kukuricu a iné plodiny - cibuľu a mrkvu.
