Nie div. Verejnosť poznala Juraja najmä zo zelených trávnikov. Ešte stále bol aktívnym hráčom rakúskeho regionálneho tímu SV Gaflenz.
Každý z prítomných dusil v sebe otázku, ako a prečo k tejto tragédii prišlo. Málokto verí zatiaľ nepotvrdenej teórii o samovražde kanoniera. „Pre mňa je to nepochopiteľné. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mal nejaké problémy. Je to strata pre slovenský futbal. Svoje skúsenosti mohol odovzdávať mladým. Jeho potenciál a stopa v histórii bratislavského futbalu boli mimoriadne výrazné. Ťažko sa mi hovorí. Zo všetkého som vyčerpaný. Škoda takého mladého človeka,“ povedal trasľavým hlasom pre Nový Čas Jozef Barmoš, šéf Interu Bratislava, za ktorý útočník hrával v rokoch 2001 - 2005.
Odprevadiť Halenára na poslednej ceste prišiel aj jeho veľký súper v streleckých dostihoch Róbert Semeník, ktorý dal nakoniec o päť gólov menej. „Stále je tu veľa otáznikov. Rozprával som sa aj s Ďuriho otcom. Nedáva mi to zmysel. Toto sa nemalo stať. S Ďurom sme si mali ešte pár rokov zahrať na benefičných akciách. Tak ako v decembri na halovom turnaji na počesť Peťa Dzúrika. Vždy sme pretekali o góly, aj keď nie za každú cenu. Bude mi chýbať,“ povedal nám zronený Semeník.
Smrť Halenára si nevie vysvetliť ani Petr Kašpar. Kedysi športový manažér Petržalky, ktorý bol pri jeho prestupe z Interu za zhruba 15 miliónov korún. „Nedokážem si predstaviť, že by si Ďuro pri jeho povahe mohol podrezať žily, ako sa to všade hovorí. On bol bolestínsky typ. Keď ho na ihrisku niekto kopol, dlho si fúkal rany. Bol veľmi citlivý. Maséri dodnes spomínajú, ako ich navštevoval s každou, čo i len drobnou bolesťou. Vždy sa staral o svoje telo.“
