Hoci ho filmoví fanúšikovia poznajú ako Buda Spencera, jeho skutočné meno bolo Carlo Pedersoli. Narodil sa 31. októbra 1929 v Neapole na juhu Talianska. Jeho otec bol významný priemyselník a Carlo mal raz prevziať rodinný podnik. V roku 1940 sa presťahovali do Ríma, kde začal študovať chémiu na univerzite. Lenže vojna všetko zmenila a v roku 1947 Pedersoliovci odišli za prácou do Brazílie. Carlo sa však po dvoch rokoch vrátil do Talianska, aby vyštudoval právo a naplno sa oddal svojej vášni – športu.
Olympionik
V roku 1949 začal hrať vodné pólo za rímsky klub Lazio a zabodoval aj v súťažných plaveckých disciplínach. V roku 1950 ako prvý Talian zaplával 100 m voľným štýlom pod 1 minútu! Na majstrovstvách Európy vo Viedni bol dvakrát finalistom, v rokoch 1952 a 1956 reprezentoval Taliansko na letnej olympiáde. Vo vodnom póle bol v r. 1954 majstrom Talianska a o rok neskôr na Stredomorských hrách v Barcelone získal národný tím zlato.
Napriek týmto úspechom sa Carlo Pedersoli rozhodol vo veku 27 rokov ukončiť svoju plaveckú kariéru. Čakala ho iná výzva. Film. Predtým si však ešte na dva roky odskočil do Južnej Ameriky – vo Venezuele pracoval ako predák pri stavbe Panamerickej diaľnice, drevorubač, neskôr pre zastúpenie automobilovej značky Alfa Romeo.
Pred kamerami
Prvýkrát sa pred filmovými kamerami objavil už ako 20-ročný. V priebehu pár rokov dostal niekoľko malých úloh v historických filmoch, kde potrebovali ukázať jeho vypracované telo. Z tých významnejších to bola v roku 1959 úloha kmeňového náčelníka vo filme Hannibal. Lenže on mal na viac, ako sa len polonahý pretŕčať pred kamerou...
V roku 1960 sa oženil s Mariou Amato, ktorá bola dcérou vplyvného filmového producenta, čo mu otvorilo ďalšie dvere v umeleckej brandži. Carlo podpísal zmluvu s vydavateľstvom RCA Records na písanie textov piesní a filmových soundtrackov. Po štyroch rokoch presedlal na produkciu dokumentárnych filmov pre štátnu televíziu.
A je tu Bud!
V zákulisí filmového priemyslu by zostal už asi navždy, keby ho v roku 1967 neoslovil režisér Giusseppe Colizzi, ktorý mu ponúkol hlavnú rolu vo svojom novom „spaghetti westerne“ Boh odpúšťa, ja nie!
„Zavolal mojej manželke s otázkou – ,Je tvoj muž stále taký veľký ako bol na olympiáde?´ ,Nie,´ odpovedala. ,Je ešte väčší!´“ spomínal. Do filmovačky však Carlo nešiel s veľkým nadšením, na ponuku prikývol až po dvoch mesiacoch. „Nechcel som si vybudovať reputáciu na kovbojských zábavných filmoch, tak som si nechal narásť bradu, aby ma moji známi nespoznali,“ priznal neskôr.
Film však pre Carla, ktorý mal vtedy 38 rokov, znamenal zlom. Plány, že sa po nakrúcaní vráti späť k normálnemu životu, padli s prvou klapkou. Zrodil sa totiž Bud Spencer! Režisér herca presvedčil na zmenu mena, aby nerobilo problémy pri distribúcii filmu v zámorí. Veď kto by už obdivoval nejakého Carla Pedersoliho? A tak si zvolil prezývku Bud Spencer – Bud podľa obľúbeného amerického piva Budweisser a Spencer podľa herca Spencera Tracyho.
Okrem Buda Spencera dal tento western svetu aj ďalšiu legendu - Terenca Hilla (skutočným menom Mario Girotti). A tu naozaj zaúradoval sám osud! Pôvodne mal hrať vo filme iný herec, ale ten sa v predvečer nakrúcania divoko pobil so svojou milenkou a zlomil si pri tom nohu. Režisér musel nájsť náhradu a ukázalo sa, že Terence Hill bol šťastná voľba. Prvýkrát sa s Carlom na pľaci síce stretli už v roku 1959 pri Hannibalovi, ale až vo westerne sa zrodila nerozlučná dvojica dvojmetrového valibuka s bradou a štíhleho atléta s modrými očami a plavými vlasmi.
Bud Spencer a Terence Hill spolu nakoniec nakrútili vyše 20 filmov, v ktorých štedro rozdávali rany zlosynom každého druhu. A bolo to smiešne. Scény sú založené na výpravných bitkách, Bud a Terence si svojimi päsťami vedia poradiť aj s mnohonásobnou prevahou protivníkov. Ruvačky sú premyslené do detailu a všetko umocňujú po každej rane zvukové efekty, ktoré sa stali poznávacou značkou ich filmov. A je tu dôraz ešte na jednu vec – hoci naši hrdinovia odrovnávajú jedného súpera za druhým, nikto nikdy nezomrie! „Terence a ja nenávidíme násilie, a tak je v našich filmoch násilie komické,“ povedal v jednom rozhovore.
Veľký muž
Po filme Boh odpúšťa, ja nie! Bud Spencer nemal v pláne pokračovať v hereckej kariére. Bol to preňho iba úlet a westernom nedôveroval už vôbec. Zlatá éra filmov z divokého západu sa končila. Lenže film mal nečakaný ohlas, a tak herecké duo prijalo ďalšie ponuky a vzápätí vznikli Tromfové eso (1968) a Zúčtovanie (1969). Veľký úspech mali kovbojky, ktoré u nás poznáme ako Pravá a ľavá ruka diabla (1969) a Malý unavený Joe (1972). Okrem westernov to boli aj akčné filmy Keď sa nahneváme, budeme zlí (1974), Choď na to! (1983), Dvojníci (1984)... Okrem toho si Bud Spencer zahral vo viacerých filmoch aj bez svojho modrookého parťáka, veľmi obľúbený u nás je napríklad Miliónový chrobák (1980).
Hrával aj v pokročilom veku, aj keď tie akčné scény už nemali taký šmrnc ako kedysi. Koncom 80. rokov nakrútil niekoľko televíznych kriminálok Veľký muž.
A Bud bol naozaj veľký muž – meral 193 cm a vážil 120 – 150 kíl. Žranice, aké predvádzal vo filmoch, si vychutnával aj v reálnom živote. „Jedlo bolo pre mňa vždy zmyslom života,“ priznal vo filmovom dokumente a dodal, že s tým nikdy nemal zdravotné problémy.
Letec
Počas nakrúcania filmu Dvaja machri medzi nebom a zemou v roku 1972 Buda Spencera uchvátili lietadlá až natoľko, že po skončení nakrúcania si spravil pilotné skúšky. V roku 1981 založil vlastnú leteckú spoločnosť Mistral Air, ktorá patrila k najvyťaženejším prepravným spoločnostiam v Taliansku. Za 35 rokov mal Bud Spencer nalietaných na rôznych typoch lietadiel 2 000 hodín a 500 na helikoptére.
Vynálezca
A aby toho nebolo málo, Bud Spencer bol technicky zručný. Na konte má zaregistrovaných 12 technických patentov! Napríklad elektrickú myš na hranie, zubnú kefku s integrovanou pastou či vylepšenú loveckú pušku s troma hlavňami.
„V živote som robil všetko okrem troch vecí – baleťáka, džokeja a politika. Keďže tie prvé dve veci sú mimo hry, vrhol som sa na politiku,“ šokoval v roku 2005, keď v regionálnych voľbách kandidoval za stranu premiéra Silvia Berlusconiho. Neúspešne.
Rodina
Dcéra filmového producenta Maria Amato bola jeho jediná životná láska, ostali spolu až do smrti. Mali tri deti – syna Giuseppa a dcéry Cristianu a Diamantu. Svoje súkromie si strážil, a tak podrobnosti o jeho rodinnom živote nie sú známe. Keď 27. júna 2016 zomrel, jeho syn s dojatím informoval: „Zomrel v pokoji a netrpel bolesťami. Mal nás všetkých okolo seba a jeho posledné slovo bolo – ďakujem.“
Jeho naj filmy
1959 - Hannibal (prvá filmová rola)
1967 - Boh odpúšťa, ja nie!
1968 - Tromfové eso
1969 - Pravá a ľavá ruka diabla
1971 - Pomsta Čierneho korzára
1972 - Malý unavený Joe
1974 - Keď sa nahneváme, budeme zlí
1977 - Dvaja ničomníci
1978 - Párna, nepárna
1979 - Hroši v Afrike
1980 - Miliónový chrobák
1983 - Choď na to!
1984 - Dvojníci
1985 - Superpolicajti z Miami
