Túto otázku si ľudstvo kladie už od počiatkov vedy. Cestovanie v čase sa stalo jednou z najväčších záhad histórie. Je to iba výmysel sci-fi kníh a filmov, alebo je putovanie časom reálna vec? Putovať v čase sa teoreticky podľa väčšiny vedcov dá. Najmä ak sa bavíme o cestovaní do budúcnosti, pretože vracať sa do minulosti je oveľa problematickejšie. Fyzik Juraj Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského nám vysvetlil prečo...
Poznáme ho zo sci-fi kníh, časopisov a filmov, no je niečo také naozaj možné? Dôveryhodný dôkaz o cestovaní v čase nemáme. Zatiaľ. Napriek tomu, že bolo do začiatku 20. storočia považované za nemožné, dnes veľká časť vedcov pokladá cestovanie v čase za reálnu vec. Teda minimálne cestovanie do budúcnosti...
Rovno do budúcnosti
Môže za to slávny fyzik Albert Einstein, ktorý vo svojej prevratnej Špeciálnej teórii relativity z roku 1905 dokázal, že cestovať do budúcnosti je možné. Ak sa podľa jeho teórie teleso približuje rýchlosti svetla, čas pre neho sa vzhľadom na okolie spomalí a on vlastne cestuje do budúcnosti. Laicky povedané, existuje šanca, že sa vo vesmíre dostane človek do situácie, keď mu bude čas ubiehať inak ako na Zemi. Tento jav nazývame dilatácia času. V jeho ďalšej slávnej Všeobecnej teórii relativity je cestovanie v čase možné vďaka silnej gravitácii.
Oveľa ťažšie je to s cestovaním do minulosti, pretože pri tejto téme sa názory vedcov značne rozchádzajú. K niečomu takému by mohlo dôjsť iba pri cestovaní červou dierou, teda akousi skratkou vo vesmíre. Má to však mnoho háčikov, napríklad ten, že žiadna taká diera nebola ešte objavená a nevie sa, či vôbec existuje.
Málokto tuší, čo geniálny vedec Stephen Hawking urobil v roku 2009. „Usporiadal som párty pre cestovateľov v čase, pozvánky som však rozoslal až po skončení večierku. Aj keď som tam dlho sedel a čakal, nikto neprišiel,“ povedal novinárom v roku 2012. Fakt, že na párty bol sám, označil za experimentálny dôkaz, že cestovať v čase nie je možné. O rok neskôr však už hovoril niečo iné. „Cestovanie časom bolo považované za vedeckú herézu a nehovoril som o ňom, pretože som sa bál označenia blázon,“ povedal britskému denníku Times Hawking. „Teraz však už nie som taký opatrný.“ Známy fyzik veril, že ľudstvo bude raz schopné vyrobiť lode, ktoré poletia rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Cestovať sa však podľa neho bude dať iba do budúcnosti.
Noah z roku 2030
Z času na čas sa na svete objaví človek, ktorý tvrdí, že prišiel z inej doby. Naposledy nás prišiel pred desivými zajtrajškami varovať istý Noah, ktorý na videu s rozmazanou tvárou tajil svoju identitu. Podľa svojich rečí k nám pricestoval z roku 2030 a chrlil jednu predpoveď za druhou. Napríklad, že v roku 2020 bude Trump znova zvolený za prezidenta Spojených štátov, čo vyvolá veľké nepokoje, umelá inteligencia ovládne svet a ľudia sa na Mars dostanú v roku 2028... „V prvom rade, cestovanie v čase je možné od roku 2003, používa sa však iba super tajnými organizáciami. Verejnosti bude predstavené v roku 2028,“ prezradil Noah.
Podľa odborníkov sa tento mladík až príliš inšpiroval filmom Návrat do budúcnosti z roku 1985. Konšpiračný kanál Paranormal Elite, ktorý video publikoval, mal dať Noahovi 700 dolárov, aby sa lepšie adaptoval do roku 2017. Ktovie, možno je to gáža za jeho herecký výkon. Mladík však trvá na svojom a tvrdí, že bol regrutovaný do prísne tajného programu a stal sa z neho profesionálny cestovateľ v čase. Svoju pravdu obhajuje zariadením, ktoré má byť voperované v jeho ruke. „Implantovali mi to chirurgicky predtým, ako som odcestoval späť v čase. Bolo to bezbolestné a zariadenie pomáha transportovať všetky atómy môjho tela. Nie som vedec, takže neviem všetky detaily,“ povedal záhadný mladík pre The Sun.
Mobil z roku 1928
Prípad Noaha však nie je zďaleka jediným prípadom. Keď sa v roku 1928 premietal v Hollywoode film The Circus v hlavnej úlohe s Charliem Chaplinom, diváci nemohli poznať mobilný telefón. No na DVD s týmto filmom sa objavil bonusový materiál, ktorý zachytáva videonahrávku z premiéry filmu v Los Angeles. V jednom zábere sa objaví žena, ktorá drží v ruke neznáme zariadenie, do ktorého hovorí a usmieva sa. Dnešní záhadológovia v tom vidia jasný dôkaz o cestovaní v čase, skeptici sú opatrní a myslia si, že to bol skôr veľmi moderný načúvací prístroj.
Ďalší zaujímavý prípad sa mal odohrať v júni 1950 na známom Times Square v New Yorku. Z ničoho nič sa tu objavil približne 30-ročný muž oblečený ako z 19. storočia. Zrazil ho taxík a spôsobil mu smrteľné zranenia. Vyšetrovanie ukázalo, že podivín je muž, ktorý bez stopy zmizol ešte v roku 1876. Vo vrecku mal žetón na pivo, vizitky a list z roku 1876. Ako sa presunul do 20. storočia, sa nepodarilo zistiť.
Záhadná vec sa stala aj Kanade v roku 1941 pri otváraní mostu South Fork Bridge. Na fotografii z udalosti sa objaví muž, ktorý nie je ani náhodou oblečený ako zvyšok obecenstva. Jeho odevy či slnečné okuliare sú na tú dobu veľmi moderné a fotoaparát, ktorý má v ruke, sa v tej dobre podľa odborníkov na trhu nevyskytoval. Je tento mladý muž iba hipster 50. rokov minulého storočia, alebo ide o jasný príklad cestovania v čase?
Výlet do budúcna
A čo prípad britského pilota Sira Victora Goddarda, ktorý letel v roku 1935 zo škótskeho Edinburgu do anglického Andoveru. „V roku 1935, zatiaľ čo bol ešte veliteľom krídla, ho poslali, aby skontroloval nevyužité letisko Dream pri Edinburgu na mieste. Zistil, že je vo veľmi schátralom stave a že dobytok sa pasie na tráve, ktorá rastie cez trhliny v asfalte niekdajších leteckých dráh,“ píše v knihe Cestovanie v čase: Nová perspektíva spisovateľ J. H. Brennan.
Goddarda pri prelete zasiahla silná búrka a jej zvláštne, do žlta sfarbené búrkové mraky ťahali lietadlo dolu. Zrazu sa mračná rozplynuli, a keď pilot lietadlo stabilizoval, zostal v nemom úžase. Letisko, ktoré bolo ešte pred pár minútami schátrané, bolo zrazu zrekonštruované. Na zemi stáli odparkované tri žlté dvojplošníky, čo bola nezvyčajná farba a jeden jednoplošník, aký v tom čase britské letectvo ešte nevlastnilo. Mechanici boli oblečení v modrých kombinézach, no do tej doby nosili hnedé. Keď zarazený doletel do Andoveru, povedal o svojom zážitku kolegom, no nikto mu neveril. Mysleli si, že si vymýšľa, či dokonca, že je opitý. Zaujímavé je, že v roku 1939 letisko naozaj zrekonštruovali, lietadlá začali maľovať na žlto a mechanici zmenili uniformy na modré. Nahliadol Victor Goddard do budúcnosti?
Nech už je váš názor na tieto príbehy akýkoľvek, isté je, že cestovanie v čase zamestnáva myseľ nielen mnohých milovníkov záhad, ale aj vedcov. Ak sa touto témou zaoberá aj seriózna vedecká obec, márnili by čas na niečo, čo je neuskutočniteľné?
Návrat do budúcnosti
Fo filmoch z kultovej trilógie Návrat do budúcnosti sa hlavní hrdinovia Marty McFly a Doc Brown prenesú v stroji času do roku 2015. Filmy sa stali prelomovými najmä pre svoje pravdivé predpovede. Keď videli diváci v roku 1985 v kine lietajúce howerboardy, videohovor a virtuálnu realitu, asi iba krútili hlavami. Dnes pritom tieto technológie poznáme a niektoré denne využívame.
Čo sa splnilo: Howerboardy, virtuálna realita, tablety, prezident Trump, otváranie dverí odtlačkom, ploché TV, hlasové ovládanie elektroniky, 3D, chytré okuliare.
Čo sa nesplnilo: Lietajúce autá, samosušiace oblečenie, samozaväzujúce sa tenisky, film Čeľuste 19, presné predpovede počasia, robotické benzínky, aktívne používanie faxu a telefónnych búdok, samotné cestovanie v čase.
Do budúcnosti áno, do minulosti možno!
Cestovanie v čase všetci poznáme z kníh, seriálov a sci-fi filmov. Je to iba fantázia, alebo fyzikálna realita?
Cestovanie v čase nie je iba módnym a exotickým výstrelkom, ale teoretickému štúdiu tohto problému sa venujú uznávaní vedci. Medzi najvýraznejších obhajcov existencie možnosti cestovať do minulosti patrí minuloročný laureát Nobelovej ceny, teoretický fyzik – Američan Kip Thorne. Zhrnuté v jednej vete: cestovanie do budúcnosti je úplne realistická a reálna vec, cestovanie do minulosti je veľmi problematické. Väčšia skupina fyzikov si myslí, že to ani nie je možné. Nájdu sa však takí, ktorí vidia cestu, ako obísť úskalia časových paradoxov a ako využiť drobné okienko v teórii, ktoré túto možnosť úplne nevylučuje.
Časový paradox sa spomína iba v súvislosti s cestovaním v čase do minulosti. Čo to znamená?
Štandardne sa to ilustruje takýmto príkladom. Sadnete do časostroja, prenesiete sa do minulosti a zabránite, aby sa vôbec niekedy vaši starí rodičia stretli. Keďže k tomu tak nikdy nedošlo, nenarodili sa vaši rodičia a tým pádom ste sa nemohli narodiť ani vy. To však znamená, že ste nikdy nemohli nasadnúť do časostroja a prekaziť stretnutie vašich starých rodičov. Nakoniec sa teda aj tak stretnú, vaši rodičia sa narodia, narodíte sa aj vy a tým pádom do časostroja nasadnúť môžete. Podobných paradoxov sa dá vymyslieť veľa, vždy však ide o to, že nejaká udalosť cestou v čase zabráni svojej príčine. Ako napríklad to, že vaše narodenie zabránilo stretnutiu vašich starých rodičov.
Dá sa táto, na pohľad nezmyselná situácia nejako vyriešiť?
Jednou z ciest, ako sa vyhnúť paradoxom, je jednoducho povedať, že žiadna rozumná teória nemôže cestovanie v čase dovoľovať. Ak to predsa len bolo možné, museli by sme sa paradoxom vyhnúť nejak inak. Jednou z obľúbených možností je obmedzenie toho, čo sa môže udiať. V princípe by boli zakázané deje a činnosti, ktoré vedú k paradoxom. Časostroj by vás jednoducho k starým rodičom nevedel doviezť. Druhou populárnou možnosťou, ktorá nevylučuje cestovanie do minulosti, je existencia viacerých svetov. Cestovanie v čase by bolo cestovanie medzi nimi. Vo svete, z ktorého cestujete, by ste zmizli, ale inak by pokračoval ďalej. Nový svet by ešte nemal svoju budúcnosť, a tak by zamedzenie vášmu narodeniu na tomto svete ničomu neprotirečilo.
Vráťme sa k reálnejšej možnosti, a to k cestovaniu do budúcnosti. Overilo sa už aj v praxi, že také niečo môže fungovať?
Cestovanie do budúcnosti je veľmi reálne a je dokonca aj experimentálne potvrdené. Už v Špeciálnej teórii relativity je obsiahnutý efekt dilatácie času, teda spomaľovania plynutia času pre pohybujúcich sa pozorovateľov. Všeobecná teória relativity potom hovorí, že presne opačná vec sa deje v silnejšom gravitačnom poli. Hodinky preto tikajú rýchlejšie na kopci ako v doline. Realizovalo sa niekoľko pokusov s veľmi presnými hodinami. Jedny hodiny zostali na Zemi, druhé vedci naložili do lietadla a obleteli s nimi okolo planéty. V inom experimente sa zas porovnávali rýchlosti hodín v nízkej a vysokej nadmorskej výške. V každom experimente sa s veľkou presnosťou potvrdili očakávania Einsteinovych teórií. To je síce po vedeckej stránke dôležité, ale keďže z ľudí je v tomto smere rekordérom ruský astronaut Gennady Padalka, ktorý strávil na obežnej dráhe takmer dva a pol roka, za ktoré sa oproti zvyšku sveta posunul v čase o niekoľko stotín sekundy, sme ešte veľmi ďaleko od prípadných skutočných ciest do budúcnosti.
Ako by také cestovanie v čase mohlo prebiehať?
Princíp je veľmi jednoduchý. Sadnete do rakety, veľkou rýchlosťou sa niekam rozbehnete, otočíte sa a vrátite sa späť. Váš výlet môže trvať iba niekoľko dní alebo týždňov, ale podľa toho, ako rýchlo ste sa hýbali, mohli za ten čas na Zemi ubehnúť roky. Podobne by to fungovalo, keby ste namiesto vysokej rýchlosti cestovali k blízkosti čiernej diery, kde je veľmi silné gravitačné pole. Priaznivci si určite spomenú na sci-fi film Interstellar, kde sa odohrala presne takáto situácia. Toto cestovanie v čase nemá problém so žiadnymi paradoxmi a pre cestujúcich je bezpečné. Je to však trochu nuda, pretože je to, ako keď pri sledovaní kriminálky na chvíľu privriete oči, a keď ich otvoríte, je o hodinu neskôr a už je jasné, kto bol vrahom. Keďže ste medzičasom preč, nemáte šancu ovplyvniť veci, ktoré sa za ten čas udejú. Skutočne zaujímavé je teda cestovanie do minulosti, ktoré je však problematické. Za istých, trochu kontroverzných podmienok sa však podarilo nájsť situácie, v ktorých sa dá cestovať v čase smerom do minulosti. Asi najznámejším takýmto prípadom je červia diera. Je to podobné, ako keď si červík v jablku prehryzie cestu stredom namiesto toho, aby meral dlhšiu vzdialenosť po jeho povrchu. Ide o skratku medzi dvoma miestami v priestore a pri vhodnej manipulácii z toho môže vzniknúť aj skratka v čase. Jedným smerom by sa cestovalo v čase dopredu, druhým v čase dozadu. Má to, ale niekoľko háčikov.
Aké?
Po prvé si vôbec nie sme istí, či je taká situácia vôbec v poriadku a neodporuje teórii. Po druhé, nie všetko, čo je principiálne dovolené, aj naozaj existuje. Po ďalšie nie je jasné, čo by sa s predmetmi a ľuďmi pri ceste takouto dierou stalo, no a z praktického hľadiska je trošku smutné to, že takto sa cestovať v čase dá iba do momentu, keď sme červiu dieru vytvorili a nie skôr.
Napriek všetkým týmto prekážkam sa z času na čas na svete objavia ľudia, ktorí tvrdia, že pricestovali z budúcnosti. Čo si o tom myslíte?
Názor vedcov na čosi podobné je veľmi skeptický. Po vedeckej stránke je nám akákoľvek v súčasnosti predstaviteľná technológia, ktorá by to dokázala, vzdialená ešte niekoľko generácií. Po spoločenskej stránke zasa takéto príbehy nedávajú žiadny zmysel a nie sú veľmi dôveryhodné. Historky ľudí, ktorí tvrdia, že pricestovali z budúcnosti, sa zdajú byť priveľmi inšpirované sci-fi seriálmi. (smiech)
