Dnes má bývalý riaditeľ leteckej prevádzky Roman Bíro (62) doma železnicu, ktorú staval trinásť rokov.
Rozprestiera sa na ploche 24 m² a je pastvou pre oči nielen pre tých, ktorým učarovala železnica. Veď posúďte sami!
Keď sme prišli na návštevu k Bratislavčanovi Romanovi Bírovi, stratili sme reč. V suteréne domu totiž ukrýva dokonalé železničiarske múzeum. Na ploche 24 m2 sa tu premávajú súpravy elektrických vláčikov. Majiteľ tohto skvostu, paradoxne, celý život zasvätil leteckej doprave. „Dedo ma ako chlapca brával často na stanicu, kde sme pozorovali vlaky. Keď som dostal prvý vláčik značky Piko, začal som sa o túto zábavku viac zaujímať,“ rozhovorí sa pán Bíro, ktorý pred časom odišiel z postu riaditeľa leteckej prevádzky do dôchodku. „Nechodím do krčmy, čas trávim s rodinou a pri mojich vlakoch,“ vraví a spustí prvú vlakovú súpravu, za ňou ďalšiu a ešte ďalšiu. Zo stanice zaznie ampliónové hlásenie o tom, že vlak práve odchádza z nástupišťa, z rušňa sa ozve typické hu-húúúú a vláčik sa rozbehne.
„Krajinka s vlakmi je postavená do rokov 1970 až 1990, keď bol podľa mňa najväčší rozmach železničnej dopravy v Československu. Mám tu set lokomotív pre jednosmernú a pre striedavú trakciu, to sú tie, ktoré jazdia napríklad v Bratislave,“ vysvetľuje nadšený „železničiar“ a dodáva, že veľa modelov lokomotív a aj budov na ploche je vyrobených ručne. Vláčiky ovláda cez počítač. „Celé je to zdigitalizované, naraz môžu ísť štyri súpravy. Všetko sú to modely, ktoré jazdili na našich tratiach.“
Kým pán Bíro vysvetľuje, ako to celé funguje, obzeráme si zelené plochy a svahy s kríkmi a stromami, domy, obchody, depo, tunely... Majiteľa stála táto krajinka „rozprávkovú“ finančnú investíciu. „Stálo ma to jedno veľmi veľké, drahé SUV,“ prezradí. Svojich dvoch synov však k svojej vášni nedokázal primäť. „Nechytilo ich to. Terajšie deti majú iný svet, toto je svet nás starších. Kedysi boli stanice plné vlakov. Dnes nájsť poriadny nákladný vlak je problém, všetko sa preváža kamiónmi,“ vzdychne si.
Zaujíma nás, či to nechcel predať do múzea a dostaneme jednoznačnú odpoveď. „To sa nedá kúpiť, lebo to neodnesiete z domu. Zničilo by sa to. Vlastne sa kvôli tomu s rodinou ani nemôžem presťahovať,“ smeje sa, no pripúšťa, že raz z tej miestnosti možno naozaj spraví múzeum.
Historický rušeň
Parná lokomotíva je z povojnových rokov.
Budova stanice
Všetky stanice zodpovedajú štýlom stavieb v Československu.
Slovenská strela
Najrýchlejšia súprava, ktorá u nás jazdila (160 km/h) s lokomotívou Gorila.
Sergej
Ruská lokomotíva z rokov 1970 až 1990. Sergej mal dvojtaktný motor z ponorky. Po rozdelení Československa ich stiahli, lebo mali vysokú spotrebu.
Depo
Tu sú odstavené lokomotívy. Dnes už takéto depá nájdete málokde.
Parné lokomotívy
Povojnová parná lokomotíva Papagáj (vľavo) a naša najrýchlejšia rýchliková parná lokomotíva Albatros (vpravo). Vozila Slovenskú strelu z Prahy do Bratislavy.
Silák
Lokomotíva s názvom Dvojička, rad 131 na vozenie ťažkých nákladných vlakov.
Semafor
Vlaková doprava je zabezpečená 5-svetelnou rýchlostnou sústavou.
Čo ukrýva
- maketa železnice sa rozprestiera na ploche 24 m²
- obsahuje hlavnú dvojkoľajnú elektrifikovanú trať, ku ktorej je napojená dvojkoľajná vedľajšia trať s dieselovou prevádzkou
- má 9 tunelov, tri stanice a dve skryté nádražia s odstavenými súpravami
- staval ju 13 rokov
- vlaková súprava prejde jeden veľký oblúk - asi 20 m
- štandardný model stojí 200 eur, na zakázku viac
