Záchranná akcia v zaplavenej thajskej jaskyni pokračuje! Po tom, čo v nedeľu vytiahli prvých štyroch chlapcov, vyslobodili včera podľa nepotvrdených správ ďalších štyroch. Thajské úrady to do uzávierky tohto vydania oficiálne nepotvrdili, svedkovia však videli od jaskyne postupne odchádzať sanitky.
Operácia včera nabrala istý sklz, najprv totiž museli záchranári opäť upevniť laná, ktoré sa uvoľnili počas prvého dňa a ktoré pomáhajú pri ceste von. Na miesta, kde si evakuovaní robia prestávky, tiež doplnili zásoby. Pri evakuácii vybrali ako prvých chlapcov tých, ktorí sú najslabší. Najprv ich dvojica potápačov dovedie do veľkej komory pri vstupe do jaskyne, kde ich prezrú prví zdravotníci. Potom nasleduje podrobnejšie vyšetrenie v nemocnici Chiangrai Prachanukrov v meste Chiang Rai. Až po ňom thajské úrady potvrdia záchranu. Pod zemou by tak mali ostať už len štyria najsilnejší chlapci a tréner (25), ktorých by mali vyslobodiť dnes.
Mladí neskúsení potápači, ktorí mali celotvárové masky a fľaše so vzduchom, prvýkrát vo svojich životoch plávali dlhými bahnitými tunelmi. Tie si v piatok vyžiadali život elitného thajského potápača Sumana Gunana († 38). Odvtedy sa však podarilo odčerpať väčšinu vody a chlapci mohli ísť dlhé úseky pešo. Potápať sa musia len na niektorých miestach. Najnebezpečnejší úsek má asi 30 metrov a je veľmi úzky.
Hrdosť pomáha prekonať smútok
Hrdina Saman Gunan († 38)
Bývalý profesionálny potápač thajskej elitnej námornej jednotky SEAL. Po odchode z ozbrojených síl pracoval ako bezpečnostný dôstojník na letisku. Dobrovoľne sa prihlásil na pomoc uväzneným chlapcom a v jaskyni zahynul. Jeho pohreb mu vystrojil kráľ a jeho blízki mu poslali srdcervúce odkazy.
Manželka Waleepom Gunan:
- Každý deň pred odchodom do práce sme si povedali, že sa ľúbime. Cez deň sme si navzájom písali či spoločne obedovali. Večer, keď prišiel domov, pýtala som sa ho, ako sa mal. Raz povedal, že nikdy nevieme, kedy zomrieme. Že to nemôžeme ovplyvniť, a preto sa musíme tešiť z každého dňa.
Je to, akoby som umrela, ale stále žijem. Ale hrdosť na neho mi pomáha bojovať so smútkom. Označujú ho ako hrdinu za to, čím bol. Rád pomáhal druhým, charite. Chcem ti odkázať miláčik, že si hrdinom v mojom srdci. Vždy si bol a vždy budeš.
Otec Wichai Gunan:
- Som veľmi hrdý, ale zároveň smutný, pretože som stratil milovaného syna. Odpočívaj v pokoji, ocko ťa ľúbi.
