Predseda Slovenského horolezeckého spolku (JAMES) Igor Koller o smutnej udalosti informoval s tým, že šanca na prežitie je prakticky nulová. Záchranné a pátracie akcie už ukončili.
Martin Červienka okrem toho, že podľahol čaru vysokých hôr a strmých skál, bol aj dobrovoľným horským záchranárom. Jeho civilným povolaním boli výškové a lezecké práce. Všetky zarobené peniaze investoval do lásky k horám a horolezectvu. Našiel ju už ako dieťa v rodine, jeho otec Martin Červienka (54) je dlhoročný profesionálny horský záchranár. Preto sa o syna bál, lebo vedel, aké sú hory nebezpečné.
Horolezec mal v pláne sólový výstup Majorovou cestou v južnej stene Mont Blancu. V nedeľu 1. júla sa spolu s horskými vodcami vyviezol z talianskej strany lanovkou Helbroner, odkiaľ pokračoval do bivaku Fourche. Majorova cesta patrí ku klasickým veľkým výstupom na Mont Blanc, ale je objektívne nebezpečná pre pád lavín a serakov. Preto ju chcel absolvovať v noci z 1. na 2. júla a zostúpiť do Chamonix.
Tam však neprišiel a na ďalší deň sa rozbehla pátracia akcia. Na prístupových cestách a ani v stene sa však nenašli žiadne stopy po slovenskom horolezcovi. Pod cestou bolo spadnutých niekoľko lavín a serakov. Pátranie prerušovalo nepriaznivé počasie, keď 4. júla napadlo nad 3 500 metrov 20 až 30 cm nového snehu.
Pátranie helikoptérami pokračovalo bez akýchkoľvek výsledkov, až ho napokon ukončili. „Maroš Červienka bol fantastický človek, veľký dobráčisko a introvert a práve pre túto vlastnosť v posledných rokoch požiadal, aby nebol oficiálne v reprezentačnom družstve, aby sa nemuseli do jeho činnosti ľudia navážať. Bol to skutočne jeden z našich najväčších talentov, ktorý sa tomu venoval úplne naplno,“ povedal pre Nový Čas Igor Koller. „Čo sa presne stalo, s istotou neviem, no podľa mňa urobil chybu tým, že sa rozhodol pre sólo výstupy, ktoré sú mimoriadne náročné. To mohlo byť dôvodom, prečo sa nevrátil.“
