Uviedol to v utorok tlačový úrad NATO, ktorý pred dvojdňovým summitom Aliancie v Bruseli zverejnil podrobné informácie a grafy opisujúce tok peňazí určených na obranu.
Aliancia v správe pre médiá upozornila, že ministerstvo obrany každého členského štátu podáva správy o súčasných a odhadovaných budúcich výdavkoch na obranu podľa dohodnutej schémy. Ide o sumy, ktoré zahŕňajú už vykonané platby alebo platby, ktoré sa národné vlády ešte len chystajú uskutočniť v prospech rezortu obrany či NATO v priebehu jedného rozpočtového roka.
Hlavnou zložkou výdavkov na obranu sú platby v prospech ozbrojených síl v rámci rozpočtov ministerstiev obrany, v čom sú zarátané aj výdavky na vojenský výskum a vývoj. Ozbrojené sily zahŕňajú pozemné, námorné a letecké útvary, ako aj spoločné útvary v oblasti administratívy a velenia, špeciálnych operácií, lekárskej starostlivosti či logistiky. Môžu zahŕňať aj "iné sily" patriace pod ministerstvo vnútra, národné policajné zbory, pobrežnú stráž a podobne.
Medzi výdavky na obranu patria i príspevky do trustových fondov spravovaných NATO, výdavky na účasť na mierových a humanitárnych operáciách, likvidáciu zbraní, vojenského vybavenia a streliva, ako aj výdavky spojené s inšpekčnou a kontrolnou činnosťou.
Spojené štáty vyčítajú spojencom, že sa len malou časťou podieľajú na financovaní Aliancie. Podľa správy NATO však kumulatívne zvýšenie obranných výdavkov Kanady a európskych spojencov v rokoch 2015-2018 dosiahlo sumu 87,6 miliardy dolárov (USD je referenčná mena NATO).
Tabuľka výdavkov s odhadmi na rok 2018 naznačila, že Aliancia tento rok minie 936 miliárd dolárov, z čoho na USA pripadne 623 miliárd. Slovensko by na obranu malo vyčleniť 1,320 miliardy dolárov, najviac od svojho vstupu do NATO, čo v prepočte znamená 249 dolárov na obyvateľa. Z celkovej sumy vynaloží Slovensko na vybavenie 21,05 percenta, 52,70 percenta je určených pre personál, 4,96 percenta na infraštruktúru a zvyšok na ostatné účely.
Výdavky na obranu v roku 2018 budú znamenať najväčšiu záťaž na jedného obyvateľa v Spojených štátoch (1898 dolárov) a Nórsku (1483 dolárov). Spomedzi krajín EÚ to platí pre Britov (899 dolárov), Francúzov (787 dolárov) a Holanďanov (746 dolárov). Najmenej túto záťaž pocítia v Albánsku (60 dolárov) a v Čiernej Hore (129 dolárov).
Okrem Spojených štátov (3,5 percenta hrubého domáceho produktu) tento rok aj ďalších sedem členov NATO vo svojich výdavkoch na obranu dosiahne alebo prekročí stanovenú hranicu dvoch percent svojho hrubého domáceho produktu (HDP) - Grécko, Estónsko, Británia, Lotyšsko, Poľsko, Litva a Rumunsko. Slovensko tento rok vyčlení na obranu 1,2 percenta HDP. V roku 2020 má za cieľ dosiahnuť 1,6 percenta a v cieľovom roku 2024 2,01 percenta HDP.
Členom NATO vrátane Slovenska sa viac darí napĺňať výzvu, aby 20 percent z rozpočtu na obranu vyčlenili na modernizáciu vojenského vybavenia. V roku 2018 by tento cieľ malo dosiahnuť až 15 krajín, najhoršími "žiakmi" sú v tomto smere Belgicko, Slovinsko, Čierna Hora, Albánsko a Česko.
