Priznáva, že hlavou celého domu je manželka Erika (36), ktorá sa stará o záhradku, dom a dokonca zo starého nábytku vytvára nový. Pozrite sa na ich príbytok, ktorý doslova dýcha rodinnou pohodou.
Do nového rodinného domu na Pereši sa rodina Kandráčovcov presťahovala pred piatimi rokmi z jednoizbového bytu. „Nasťahovali sme sa sem týždeň pred narodením našej druhorodenej Emky v zmysle hesla postav dom, zasaď strom a nebol to syn, ale dcéra,“ začína svoje rozprávanie Ondrej Kandráč.
Zariaďovanie celého domu bolo v rukách domácej panej, manželky Eriky. „Mojou jedinou dobrou voľbou v rámci vkusu je moja manželka a tým sa to skončilo. Odvtedy sa o všetko, čo sa týka domácnosti, stará ona. Súhlasím so všetkým, nemám na výber,“ hovorí so smiechom a jeho polovička sa snaží oponovať. „No, máš na výber, ale si rád, keď vyberiem ja.“
Líder skupiny Kandráčovci chodieva často so svojou skupinou na koncerty. Keď sa vráti po týždňovom turné domov, neraz sa nestačí diviť, čo všetko sa u nich zmenilo. „Sú to také milé prekvapenia. Vždy idem domov s takou malou dušičkou, čo bude zase iné a bojím sa, keď sa ráno prebudím, že aj ja budem natretý na bielo. Manželka všetko staré prerába a natiera bielou farbou,“ prezrádza.
„Moja sesternica tomu hovorí biela nemoc. Postupne sme chceli náš interiér zosvetliť, rozžiariť. Biela farba je farba čistoty, anjelská, tak prečo nie?“ hovorí Erika, ktorá s manželom konzultuje len dôležité veci, napríklad typ sedačky. „Tú by som si nedovolila vybrať bez neho. Inak ho nechcem zaťažovať. Poznám ho dobre, viem, čo má rád a on zase vie, že sa na mňa môže spoľahnúť.“
Úspešný muzikant súhlasne pritakáva. „Nemám rád luxus a nič mi nehovoria okázalé veci za prehnané ceny. Dôležité je, že sa tu cítime príjemne. Ja som tak trošku bordelár."
A ako rodina najradšej relaxuje? „Treba vedieť vypnúť, chodíme do prírody, behať, ale ten najväčší relax je doma s rodinou, keď riešime bežné veci. Pokosím trávu, ideme do lesa, máme starú motorku, je to také malé dedičstvo, nasadím na ňu deti a vyberieme sa na nejaký posed pozorovať zvieratá. Ku šťastiu toho človek veľa nepotrebuje. Ak si niekto myslí, že hanobením majetku, áut a luxusných dovoleniek bude šťastný, tak sa veľmi mýli. Šťastie treba hľadať v bežných veciach a ako hovorili naše staré mamy - treba už len žiť. Aj keď v poslednom období som často preč, tak si rodinu snažím viac vychutnávať a tráviť s nimi viac času. V Košiciach sa cítim dobre, som hrdý východniar, máme tu priateľov a blízkych. Takže presťahovať sa nechystáme, je nám tu dobre. Je pekné, keď nezabúdame na naše korene,“ uzatvára.