Okrem toho by sa príroda vyčistila od voľne pohodených fliaš a plechoviek, ktoré sú v okolí ciest, chodníkov, na brehoch riek, jazier a potokov - prakticky všade, kde sa dostanú ľudia. Myslí si to Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). "Environmentálne prínosy, ktoré ten systém poskytuje, sú oveľa vyššie ako finančné náklady," povedal pre TASR.
"Vyzbiera sa oveľa viac kvalitnej a čistej suroviny, ktorú je možné recyklovať a dokonca použiť na výrobu nových PET fliaš," hovorí Veverka, ktorý v CEPTA pôsobí ako expert pre odpadové hospodárstvo. Ide totiž o čistú surovinu, na rozdiel od fliaš v klasickom separovanom zbere. Podľa Veverku sa však nedá automaticky predpokladať, že zálohovanie jednorazových plastových fliaš zvýši používanie opakovateľne používaných obalov na nápoje, ako sa to stalo v škandinávskych krajinách. "V Nemecku je tento trend opačný. Tým, že sa zálohuje, ľudia viac siahajú po jednorazových fľaškách. Napriek tomu je v Nemecku podstatne vyšší podiel opätovne používaných fliaš než napríklad u nás, zhuba 50 percent," hovorí.
Dôležité je tiež podľa neho správne nastavenie výšky zálohy. "V iných európskych krajinách sa záloha pohybuje okolo 25 centov, ale to je už otázka analýzy. Čím vyššia je cena, tým je vyššia aj návratnosť," konštatuje. Na sklenené vratné fľaše je na Slovensku v súčasnosti záloha 13 centov. "Ak by sa pohybovala na úrovni 20 - 25 centov, možno by to bolo účinnejšie," predpokladá Veverka.
Finančné náklady podľa neho nepredstavujú závažný problém. "Je možné ich bez problémov premietnuť do ceny výrobkov tak, že si to spotrebiteľ ani nevšimne. Navýšenie sa predpokladá rádovo v jednotkách centov na jeden obal," hovorí. Aj to by však podľa neho mala vyčísliť analýza.
Ministerstvo životného prostredia SR podľa svojich slov zavedenie systému zálohovania plastových fliaš zvažuje. Obáva sa však, aký vplyv by mohlo mať na súčasný systém separovaného zberu. "PET fľaše sú najlukratívnejším odpadom medzi plastami. Ak by sme ich vyčlenili, mohol by byť problém pozbierať plasty, ktoré nie sú také lukratívne pre ďalšie spracovanie," povedal šéf rezortu László Sólymos (Most-Híd) v rozhovore pre TASR.
Veverka v tom problém nevidí. "Je pravdou, že PET fľaše a hliníkové plechovky sú tie najhodnotnejšie komodity z triedeného zberu, ale ich zbieranie a ďalšie dotrieďovanie, lisovanie a odvoz na recykláciu sú aj tak cenovo náročné a náklady sú vyššie ako cena, za ktorú ich je možné predať," vysvetľuje. Ak teda PET fľaše v triedenom zbere nebudú, bude menej materiálu, ktorý bude treba spracovať, a teda aj nižšie náklady.
"V zmysle zákona o odpadoch sa o odpady z obalov majú postarať výrobcovia, preto zberovým spoločnostiam môže byť jedno, či v odpade sú alebo nie sú lukratívne zložky," pripomína. Výrobcovia systém financujú prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov. Podľa Veverku sa zavedenie zálohovania PET fliaš finančne nedotkne ani samospráv. "Budú však profitovať z čistejšieho životného prostredia," hovorí.
