V skutočnosti je za nimi množstvo tvrdej práce a prepracovanej taktiky do najmenších detailov. Slávne preteky majú za sebou svoju úvodnú rovinatú polovicu, kde sme videli niekoľko napínavých súbojov. Od dnešného dňa sa presunú do Álp a Pyrenejí, no šance pre šprintérov na 105. ročníku ešte uvidíme. Ako vlastne vyzerá ideálny špurt?
Kľúčovú úlohu v každom cyklistickom špurte zohrávajú faktory ako rýchlosť, akcelerácia, odpor vetra, pozícia jazdca či podpora tímu na poslednom kilometri. Už 500 m pred cieľom musí tím vytvoriť tzv. „vláčik“, v ktorom je špurtér až na samom konci. Pred ním sa nachádzajú jeho traja kolegovia, ktorí mu rozrážajú vietor. To má za následok, že hlavná špurtérska hviezda môže takýmto spôsobom ušetriť až 40 % svojej energie do záverečných metrov.
Zhruba 300 m pred cieľom prvý pretekár z vláčika „odpadne“ a zo zadnej pozície sa dopredu vytiahne relatívne čerstvý šprintér odhodlaný vo veľkej rýchlosti (50 - 60 km/h) spolu s konkurenciou zabojovať o cenné etapové víťazstvo. Častokrát sa stáva, že sa takto v jednom hlúčiku stretnú aj piati či šiesti pretekári. Výnimočnosť nášho Petra Sagana (28) spočíva práve v tom, že sa dokáže v tomto chaose naozaj veľmi dobre orientovať a vie využiť každé taktické zaváhanie súpera vo svoj prospech.
„Peťo vie počas veľkých podujatí v hektických špurtoch tlmiť svoje emócie. Nenechá sa strhnúť súpermi do čiernej diery. Všetko má presne načasované a nestačia na neho ani tí najskúsenejší borci. Stále mu to veľmi dobre myslí,“ povedal pre Nový Čas Saganov objaviteľ a prvý tréner Peter Zánický (45).