To sú niektoré z výsledkov komplexného materiálu, ktorý predstavila vláda. Takmer všetky sociálno-ekonomické ukazovatele sú pozitívne a zdá sa teda, že život na Slovensku sa postupne zlepšuje. Odborníci hodnotia, či je to skutočne tak a prečo to ľudia príliš pozitívne nevnímajú.
Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky každoročne predkladá rezort práce. „Jej cieľom je informovať o stave a vývoji sociálnej situácie obyvateľstva na Slovensku na základe sociálno-ekonomických ukazovateľov získaných zo štátnych štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne,“ uvádza sa v materiáli.
Ku koncu minulého roka mala naša krajina 5 443 120 obyvateľov. Žien bolo o niečo viac ako mužov, ich podiel tvoril 51,2 %. Podľa ekonomických ukazovateľov sa život na Slovensku zlepšuje. „Rok 2017 sa na Slovensku niesol v znamení pozitívneho ekonomického vývoja. Naša ekonomika rástla, čo sa premietalo aj do priaznivého vývoja na našom trhu práce,“ zhodnotila analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív sa každá vláda snaží v štatistikách vykazovať čo najlepšie výsledky. „Tak ako pri účtovníctve, aj pri správe štátu existujú na to metódy. Problémom vlády je, že na druhej strane je občan, ktorého‚ metodickými úpravami neoklamú,“ upozornil Halás.
Sme spokojnejší
Dalimil (43), Havířov, učiteľ na gymnáziu, Agátka (9) a Grétka (5)
- V roku 2017 sa mi žilo lepšie, pretože sa zvýšila životná úroveň, znížila sa nezamestnanosť, ľudia sú všeobecnejšie spokojnejší
Reálny život je iná vec ako ukazovatele
Dana Šedivá, psychiatrička
- Makroekonomické ukazovatele sa zlepšujú, ale v reálnom živote to nie je veľmi cítiť. Ľudia to merajú subjektívne, necítia, že by sa zlepšovala dostupnosť v zdravotníctve, vedia o stave školstva. Ukazovatele sú jedna vec a reálny život vec druhá. Ďalšia vec môže byť, že sme už rozmaznanejší ako v minulosti. Kúpyschopnosť obyvateľstva môže byť vyššia, ale na určitý štandard si rýchlejšie privykneme a chceme niečo viac.
Rástli ceny v obchodoch
Janka Glasová, analytička Poštovej banky
- Azda jediný ekonomický ukazovateľ, ktorý môžu našinci za minulý rok hodnotiť negatívne, je inflácia. Pre samotnú ekonomiku je však mierny cenový rast prospešnejší ako pokles cien. Bežných obyvateľov, samozrejme, však teší viac to, keď ceny klesajú. Vlani to už ale tak nebolo. Slovensko sa totiž minulý rok prehuplo z deflácie späť do inflácie. Rast cien sa postupne zrýchľoval.
Štát nerieši dostatočne sociálnu ochranu
Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
- Za najväčšie negatívum a zároveň riziko považujem dlhodobo nízky objem výdavkov na sociálnu ochranu (výdavky na zdravotnú starostlivosť, ZŤP, seniorov, rodiny, deti, nezamestnanosť). Ohlodávame už na kosť to, čo sa ohlodať nedá, ale očakávame systémové zmeny. Štát vzhľadom na rast HDP stále rozpočtuje málo peňazí na výdavky na sociálnu ochranu. Stále sme sa nepriblížili k 20 % k pomeru výdavkov na sociálnu ochranu k HDP, ktoré sme vydali ešte v roku 1999. SR je dlhodobo pod 19 % HDP v posledných 10 rokoch. Pritom priemer krajín EÚ je na úrovni 29 %, čo by znamenalo nárast výdavkov na sociálnu ochranu o 10 % HDP.