Od svojho vzniku sú predstavenia RND permanentne vypredané (niektoré
tituly i na niekoľko rokov dopredu), všetky hry dosahujú nadpriemernú
reprízovosť ( Jááánošííík, Človečina, Ženské oddelenie, Čierna ovca,
Pavilón B atď.) a vyvolávajú pozitívne ohlasy nielen u divákov, ale aj u
kritiky. Svoju živnú pôdu RND nachádzalo a hádam aj našlo v miestnom
ľudovom humore, ale najmä v svojráznom spôsobe nazerania na svet.
Práve originálny, naivný spôsob nazerania na život a svet, pesničková
tvorba a ľudový humor sa neskôr stali najcharakteristickejšími
poznávacími znakmi poetiky Radošinského naivného divadla. Po sedemročnom
pôsobení RND v Radošine (1963 - 1970) súbor prešiel do Bratislavy,
vystriedal niekoľko pôsobísk, kým si našiel stálu scénu v bratislavskom
Dome odborov, kde ako stála scéna mestskej časti Bratislava - Nové Mesto
pravidelne pôsobí dodnes.
Po Kronike komika 1 (prvých päť hier – Nemé tváre, alebo Zver sa píše s
veľkým Z, Pitva, Z duba spadol, oddýchol si, Pŕŕŕ, Jááánošííík) ponúka
Stanislav Štepka Kroniku komika 2 – 5 ďalších hier a zopár slov o
hrách a ľuďoch okolo (Človečina, Alžbeta Hrozná, Hrob lásky, Rozprávka o
tom, ako žijeme dodnes, ak sme nepomreli, Slovenské tango). Je nielen
umeleckým vedúcim, autorom literárnych predlôh a textov piesní, ale
doslova dušou tohto vari najoriginálnejšieho slovenského divadla.
Viac informácií na www.ikar.sk.
Kronika komika 2
25. decembra 1963 sa v Radošine (11 km od Piešťan a 100 km od
Bratislavy) zrodilo zásluhou miestneho študenta Stanislava Štepku
Radošinské naivné divadlo, originálne slovenské autorské divadlo, ktoré
si nielenľe vydobylo nevšednú popularitu, ale stalo sa v očiach svojich
divákov doslova národným divadlom.