Po smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka († 27) vyšli na svetlo sveta informácie, že balkánska drogová cesta na Západ vedie cez Slovensko. V najnovšom materiáli z rúk viacerých európskych novinárov vrátane Kuciaka sa zistilo, že výnosy z kokaínu z Južnej Ameriky prepierali v slovenských Tatrách. Vedela o tom polícia?
Hlavným menom v kokaínovom biznise je Silvio Aquino, ktorý žil v belgickom meste Maasmechelen, odkiaľ mal riadiť obrí biznis. Ten vozili z Južnej Ameriky po tonách do holandského Rotterdamu.. Ako vhodné krytie si vybrali kontajnery s ovocím. Tieto kšefty pre Aquina a jeho klan znamenali zisky v desiatkach miliónov eur, ktoré bolo potrebné preprať. Aquina napokon zavraždili v roku 2015. Jeho manželkou bola Slovenka Silvia Lišková. „Bola pilierom jeho života. Podľa súdneho spisu preberal Aquino so svojou slovenskou ženou aj jeho každodennú prácu,“ citujú aktuality.sk spoločný výstup európskych novinárov. Tu sa príbeh spája so Slovenskom a Kuciakom.
Líšková pracovala v Kontakt Wellness hoteli v Starej Lesnej. Cez svoju spoločnosť sa dostal k hotelu, ktorý sa mal stať jeho slovenským operačným strediskom. Ten kúpil za tri milióny eur. „V Starej Lesnej si Silvio Aquino s manželkou začali stavať modernú luxusnú rezidenciu s garážami a bazénom. Pozemok susedil s penziónom Solvo, ktorý spravovala talianska rodina Vadalovcov. Krátko pred tým, ako Ján Kuciak stihol odkryť všetky súvislosti z podnikania Vadalovcov, sa stal obeťou vraždy. Prípadné prepojenia Vadalovcov a Aquinovcov už nestihol zdokumentovať,“ dopĺňajú aktuality.sk.
Aquina medzitým v roku 2015 zavraždili. Jeho žena útok prežila s ľahkým zranením. „Chodí tu aj so svojimi dvoma maloletými dcérami a so svojím bratom Borisom. Pomaly to tu dorábajú,“ povedal ich známy. Prokuratúra sa k prípadu vyjadrí dnes.
Poprad láka toxických ľudí
Pavla Holcová, kolegyňa J. Kuciaka
- Keď sme s Jánom Kuciakom mapovali taliansky organizovaný zločin na Slovensku, začínali sme od nuly. Aquinovci mali cez hotel prať špinavé peniaze z drogového biznisu. V krčme to vyzerá, ako keby každý príbeh Aquina a jeho manželky poznal, ale bál sa o ňom hovoriť. Výsledok bol vždy rovnaký – všetci radšej pozerali na svoje pivá, alebo sa snažili zmeniť tému rozhovoru.
