Nový rok má len pár dní a mnohí bilancujú. Čo mimoriadne sa udialo vo vašom živote v roku 2004?
- Postretlo ma minimálne päť šťastných udalostí, takže z hľadiska bilancie je to skutočne nadpriemer. Mala som nomináciu na najlepší ženský herecký výkon v divadelnej ankete Dosky 2004, absolvovala som dve veľké a úspešné divadelné premiéry a zarobila som kopu peňazí. Čo viac si môžem priať?
Zvečňujete si úspechy aj vo vašom povestnom denníčku?
- Denníček som si začala písať v pubertálnom veku a vtedy som doň prispievala pomerne často. Dnes po ňom siaham väčšinou iba vtedy, keď si chcem zaznamenať niečo pekné. Negatívne skúsenosti si nezapisujem!
Kam smerujú vaše prvé novoročné kroky?
- Nedávno sme mali s kamarátkami tradičnú poradu, počas ktorej hodnotíme situáciu. Tam padlo moje rozhodnutie presťahovať sa. A to za každých okolností! Keď sa v mojom byte niečo pokazí, už nikdy sa to neopraví, preto sa postupne stáva neobývateľným. A keď sa znova všetko pokazí, presťahujem sa znova, a tak to pôjde stále dokola.
Je niečo, po čom zvlášť túžite či v kariére, alebo v osobnom živote?
- Treba začať menej pracovať, a viac zarábať! Neviem, či tento rok, ale dúfam, že sa to časom podarí. Už na tom pracujem.
Dokážete splniť svoje predsavzatia?
- Určite áno. Zo zásady si totiž nedávam absurdné predsavzatia ako prestanem fajčiť, ale také, ktoré sa pri troche snahy splniť dajú. Napríklad, že nebudem so synom meškať ráno do školy. Úspechom by pre mňa dokonca bolo aj to, keby som si dokázala po celý rok udržať auto v čistote. To by som považovala za veľký krok dopredu!
V minulom roku ste sa objavili hneď v troch televíziách - v reláciách Inkognito, Bumerang a 7 s r. o. Nie je toho odrazu priveľa?
- Áno, volajte ma televízny fluktuant... (smiech) Účinkovanie vo viacerých televíziách som zaviedla v rámci programu Menej pracovať, a viacej zarábať. Tieto televízne programy určite nie sú príčinou, prečo som išla študovať herectvo a vlastne ma nijako významne neobohacujú, ale pre mňa je to naozaj spôsob, ako čo najzábavnejšie a najľahšie zarobiť peniaze. A vôbec sa za to nehanbím. V stave, v akom je naša kultúra, nemôžeme vzhliadať k privysokým métam.
Prečo myslíte, že sa o vás tak "bijú"?
- Lebo som vtipná!
Pohotovosť vám teda pri práci nechýba. A aká ste doma? Rovnako výbušná a plná energie?
-Ja som v súkromí ako medvedík koala. Pokojná a pohodlná. Kedysi ma bavilo chodiť na večierky, ale to obdobie mám už za sebou. Myslím, že ľudia chodia na večierky najmä preto, aby si našli partnerov - a ja už jedného mám!
Minulý rok ste oslávili tridsiatku. Ako sa cítite?
- Strašne. Keď som mala dvadsať, predstavovala som si, že v tridsiatke budem žiť úplne inak. Myslela som, že každý víkend nasadnem do lietadla a pôjdem, kam budem chcieť. Myslela som si, že sa asi moje dieťa bude každé ráno prepravovať do školy hviezdnou bránou alebo čo. Miesto toho vstávam každý deň o pol siedmej, aby som ho tam stihla odviesť. A vôbec, žehlím, varím, robím úplne všetko...
Veľa 30-tok sa tvári náramne seriózne. Vy na rozdiel od nich pôsobíte mladistvo a bezprostredne...
- Ja že nie som seriózna? To len na javisku vyzerám pojašene... A viete, čo mi to dá námahy pôsobiť ako dievčatko? V skutočnosti som veľmi seriózna, len ľuďom vždy hovorím pravdu. Viete si predstaviť, že by všetci otvorene hovorili, čo skutočne robia a akí sú? Tiež by ich mnohí brali ako neserióznych, ale netreba si mýliť pojmy.
Ľuďom, ktorí hovoria pravdu, sa úprimnosť často nevypláca. Stali ste sa už niekedy aj vy obeťou svojej pravdovravnosti?
- Nie. Myslím, že je dobré, keď každý vie, na čom je.
Váš partner Martin Črep je fotografom a vy herečkou. Ako spolu nažívajú dvaja umelci?
- Výborne! Každý vo svojom byte.
To je zaujímavé vzhľadom na to, že ste spolu už štyri roky. Prečo nebývate spolu? Z opatrnosti alebo pre niečo iné?
- Neriešim to, myslím si, že ešte nedozrel ten správny čas.
Znáša Martin váš temperament dobre?
- Ale ja doma nie som ani trocha temperamentná. Ja si doma čítam, sedím pri televízii a prepínam programy. Nie som žiadna hysterka, hoci s tým by asi Martin nesúhlasil. On si doma sedí pri počítači, fotí si... Zákonite sa pohádame, až keď ma chytí potreba vyjadrovať sa k spoločenským problémom, k stavu kultúry na Slovensku, resp. nekultúrnosti slovenského národa. Martina tieto veci totiž príliš netrápia.
Čo si na svojom partnerovi vážite?
- Že má rád môjho syna a že je schopný robiť celkom obyčajné veci, ako chodiť na pikniky a hrať futbal na Železnej studienke, pliesť s mojím synom veľkonočné korbáče. Jednoducho, na nič sa nehrá.
Vy ste tiež už so synom Dávidom preliezali ploty, nie?
- Áno, preliezanie plotov a kradnutie čerešní patria k detstvu. Nechcem, aby ho moje dieťa strávilo prevážaním v aute z tenisu do školy a na krúžky. Snažím sa s Dávidom robiť všetko to, čo som robila rada ako dieťa. Najradšej spolu chodíme na chalupu a robíme obyčajné veci. Ale nie kvôli mne, ja tomu už nepripisujem žiaden dobrodružný charakter a radšej mám pohodlie a luxus. Robím to preto, aby moje dieťa nebolo úplne zdegenerované.
Čo ešte po vás váš syn zdedil?
- Je vtipný a má na svoj vek neskutočný nadhľad. Viem, že každá matka si o svojom dieťati myslí, že veci, ktoré rozpráva, sú neobyčajné, ale ja už teraz vidím, že bude mať svojský pohľad na svet. Už teraz ho má. Je to dobré dieťa, aj keď nemusel by byť taký ignorant a mohol by byť väčší maznáčik. A bude to už stále len horšie... No čo, urobíme mu bračeka!
Myslíte, že by vás niečím dokázal nahnevať natoľko, aby ste mu neodpustili?
- Nikdy by som mu neodpustila, keby si zničil život drogami!
Komu a čo nikdy neodpustíte?
- Nemám takú negatívnu skúsenosť, že by k niečomu takému prišlo, ale čo by som neodpustila, je týranie detí!
