Ísť do kina na snímku slávneho španielskeho režiséra a scenáristu znamená vopred počítať s pocitom, že v jeho príbehoch bude niečo určite inak než pri dielach ostatných filmárov. Tomuto trendu zostal verný aj pri Zlej výchove, i keď má úplne inú atmosféru ako Všetko o mojej matke či Hovor s ňou, ktoré mu priniesli medzinárodné uznanie a celosvetový úspech.
Farebný film noir
Hrdinami príbehu sú dvaja mladíci Enrique a Ignacio, dávni spolužiaci z cirkevnej školy, ktorých kamarátstvo prerástlo do zvláštneho vzťahu a ich sexuálna orientácia vôbec nie je jasne definovaná. „Chcel som zobraziť medziľudské vzťahy na inej úrovni – život je totiž plný klamstiev a manipulácií, láska a priateľstvo zostávajú akosi v úzadí. Zlá výchova je môj príspevok k žánru film noir. Čierne sú sutany kňazov v cirkevnej škole, kde chlapci vyrastajú, čierne sú noci na internáte, čierne sú osudy postáv a čierny je vlastne celý príbeh,“ tvrdí 55-ročný režisér. Film však určite nie je jednotvárny, z vizuálnej stránky Almodóvar znovu stavil na pestrofarebný, žiarivý svet: „Bude to asi aj tým, že takmer všetky mužské postavy sú buď homosexuáli, alebo transvestiti.“
Nejde o pomstu
Myšlienka nakrútiť Zlú výchovu sa v Almodóvarovej hlave usadila pred 10 rokmi, ale až teraz dozrel správny čas. „Ovplyvňovali ma vlastné zážitky a spomienky. Avšak v nijakom prípade nejde o autobiografický film, i keď som vyrastal v rovnakom čase a prostredí. V príbehu je dosť reality, no ešte viac manipulácie. Film je totiž vždy manipulácia.“ V Zlej výchove zohráva kľúčovú úlohu zneužívanie chlapcov kňazom Manolom. „Nechápte to však tak, že sa teraz chcem vysporiadať s kňazmi, ktorí ma zle vychovali, ani s duchovenstvom ako takým. Keby som sa chcel niekomu takýmto spôsobom pomstiť, nečakal by som predsa 40 rokov,“ zaprisaháva sa Almodóvar.
