Zastihli sme ju v Kúpeľoch Brusno, kde pred rokom spoločne s manželom oddychovali... Spomienky na 51 spoločných rokov bolia i vyčaria na jej tvári úsmev. Ako zvláda život, čo bude s ich domom, ale aj o tom, na koho mal herec ťažké srdce, si zaspomínala pre Nový Čas Nedeľa.
Nádherná príroda, čistý vzduch, minerálne pramene a božský pokoj. Tak nás vítali Kúpele Brusno, na ktorých sa, ako na väčšine kúpeľov u nás, podpísal zub času. S pani Vierkou sme sa však stretli v zrekonštruovanom Liečebnom dome Poľana a usadili sme sa v hale. „Práve tu na tomto mieste sme s Majkom sedávali. Stále ho mám pred očami...“ hovorí so slzami v očiach.
Čierny deň
Na osudné januárové chvíle, ktoré navždy zmenili zabehnutý život rodiny Labudovcov v dome v Borinke, pani Viera nikdy nezabudne. „Manžel sa veľmi dobre cítil. Spravila som mu raňajky, dal si kávičku a kým som varila, lúštil krížovky. Poobede som sa chystala do obchodu. Nešiel si ľahnúť ako zvyčajne, chcel ma zaviezť autom, aby som sa s taškami neťahala. Len čo si v garáži sadol do auta, odvisla mu ruka aj hlava. Myslela som si, že hľadá kľúče... Vytiahla som ho z auta, položila na zem. Našťastie išli okolo turisti. Mladík manželovi stláčal hrudník, ja som mu dávala umelé dýchanie. Sanitka prišla asi po 20 minútach a Mariána oživovali ešte 40 minút. Neúspešne,“ spomína na čierny deň vdova po hercovi.
Zablokované účty
V posledných rokoch mal Marián Labuda zdravotné problémy a aj pred dvoma rokmi sa ocitol po kolapse v nemocnici. „Niekedy ako cukrovkár vedel držať prísnu diétu, ale niekedy poľavil, a to, že rád papal a mal rád sladkosti, nezaprel. Lekári mu povedali, aby si dával pozor na cievy. Aj docent Traubner ho vyšetroval, veď sa poznali odmladi. Marián cvičil, chodievali sme plávať... Kvôli čomu umrel, ani neviem. Synovia sa o všetko postarali, mňa nechceli ničím zaťažovať. Keby som pred Vianocami nevybrala z účtu peniaze a nemala synov Marka (46) a Majka (44), tak by som si musela ešte aj na pohreb požičať, pretože v tom momente banky automaticky zablokovali všetky Mariánove účty,“ opisuje situáciu Labudová.
Dom na predaj
Nielen financie na účtoch sa budú prerokúvať v dedičskom konaní, ktoré sa zatiaľ neuskutočnilo, ale aj dom v Borinke, hercovo auto, časť chalupy v Hontianskych Nemcoch, kde Labuda veľmi rád chodil. Po jeho smrti sa pani Vierka presťahovala z domu do bytu staršieho syna Marka v centre Bratislavy, ktorý jej ho dal k dispozícii.
„Mám odtiaľ blízko na Ondrejský cintorín, kde je uložená Mariánova urna. Každý deň mu chodím zapáliť sviečku...“ vraví so slzami v očiach vdova. Do Borinky chodí sporadicky. O všetko sa tam zatiaľ stará jej dobrá kamarátka. A čo bude s domom? „Čakáme na dedičské konanie, ale budeme ho musieť predať. Chalupu v Hontianskych Nemcoch nechala Mariánova mama všetkým svojim trom deťom rovnakým dielom, takže neviem, čo bude ďalej. Aj to bude predmetom dedičského konania,“ priznáva pani Labudová. „Vždy sme sa tam zišli celá rodina na sviatok Škapuliarskej Panny Márie, keď sú tam aj hody. Aj tento rok sme tam boli, ale už bez Mariána. Spomínali sme, ale len na veselé chvíle. Rád tam chodieval a ja som nikdy nepovedala nie, lebo pre neho a pre deti by som urobila všetko na svete. Aj manžel nadovšetko miloval svoje deti a rodinu. Nech bol kdekoľvek v zahraničí, zavolal každý deň, či sme v poriadku,“ vraví Vierka, ktorej ťažké chvíle pomáhajú prežiť synovia, päť vnúčat i to, že ešte stále pracuje v Národnom divadle ako šepkárka.
Utajená svadba
S manželom prežila polstoročie. Zoznámili sa vo Vojenskom umeleckom súbore, kde bol na vojenčine a ona tam tancovala v súbore ako civilný zamestnanec. „Chodili sme spolu štyri roky, ale jeho mama bola silná kresťanka a nechcela za nevestu tanečnicu. A tiež sa jej nepáčilo, že moja mama bola rozvedená. Mala o syna strach, navyše mu vyhliadla bohatú nevestu z vedľajšej dediny,“ spomína Vierka, ktorú Marián k rodičom do Hontianskych Nemiec ani nebrával. Ale darmo mu mama dohovárala, nevzdal sa jej. Nakoniec privolila, aby sa vzali, a Vierku si obľúbila.
„Brali sme sa v Bratislave a Marián sa v divadle nepochválil. No videla nás pred radnicou jeho kolegyňa a tá to hneď povedala ďalším. Na druhý deň sa s Mariánom v divadle nikto nerozprával. Keď to už nevydržal, počas pauzy povedal: ,No a čo, tak som sa oženil!‘ O súkromí nerád rozprával...“
A aký bol v skutočnosti Marián Labuda? „Priamy, každému vždy povedal, čo si myslí. Niektorí sa ho báli, lebo občas bol dosť nervózny, niekedy sa rozprával s ľuďmi možno až arogantne, ale inak bol dobráčisko. Dal si odo mňa povedať, keď som mu dohovárala, a poslúchol. Aj v robote mi hovorievali, ako to robím, keď na mňa je ako med,“ usmieva sa Vierka.
Kamaráti
Okrem rodiny Labuda miloval svoju profesiu, čoho dôkazom sú viaceré ocenenia, ktoré dostal za svoje herecké výkony doma i v zahraničí. Možno práve preto ťažko znášal, že v posledných rokoch nemal žiadne herecké príležitosti. „Jeho posledná hra v Národnom divadle bola Pán Mimo. Hľadisko bolo vždy plné. Hral s Tomášom Maštalírom, vedeli sa dopĺňať, improvizovať a Marián ho mal veľmi rád, podobne ako Braňa Bystrianskeho. Ale neznášal, keď herec prišiel na skúšku a neovládal text. Zo staršej generácie mal rád Martina Hubu, Dušana Jamricha, Milku Vášáryovú, Kamilu Magálovú, ale aj Zdenu Studenkovú, ktorí sú perfekcionalisti,“ tvrdí Labudová.
„V poslednom čase však Marián trochu zabúdal texty... Keď sa dozvedel, že Milan Lasica, s ktorým sa roky kamarátili, stiahol z repertoáru v Divadle L+S hru Kumšt, v ktorej hral a nepovedal mu vopred ani slovo, mal slzy v očiach. Veľmi ho to bolelo...“ spomína s plačom. „Možno stačilo, keby mu Milan Lasica povedal, že keď sa dá dokopy, hru obnovia. Marián bol veriaci, vedel odpúšťať, ale toto jediné nevedel...“
„Manžel bol pre mňa všetkým. Bol moja istota. Nikdy som pri ňom necítila žiaľ ani nudu. Keď sme sa náhodou nezhodli, bol to vždy on, kto ustúpil, aj keď vedel, že nemám pravdu,“ dodala zronená vdova.
