Reportéri Nového Času Nedeľa sa vybrali po stopách tejto šľachtičnej a navštívili nielen zrúcaninu hradu, ale aj tajomné podzemné chodby v Čachticiach. Aké tajomstvá skrývajú tieto miesta?
Po ceste smerom k Čachtickému hradu stretáme početné skupiny turistov. Niet sa čomu čudovať, zrúcanina sa nachádza v nádhernom prostredí Malých Karpát a ponúka prekrásny výhľad. Oveľa viac ako príroda sem však návštevníkov priťahuje legenda o krvavej grófke Bátoričke. Napriek tomu, že hrad dnes vyzerá viac ako idylicky, zo slov našej sprievodkyne Dariny Fabšicovej niekedy až zamrazí...
WC v okne
Putovanie po hrade, ktorý bol po rekonštrukcii sprístupnený verejnosti v roku 2014, začíname pri replike hospodárskej budovy. Postupne sa presúvame do srdca hradu, ktorý zdobí panorámu Čachtíc od polovice 13. storočia. „Zaťažkávajúcou skúškou bolo, keď pevnosť krátko po jej postavení obliehali vojská Přemysla Otakara II. a hrad obstál. Získal si tak povesť nedobytnej pevnosti a bol považovaný za bezpečnejší hrad ako Beckov. Najmä vďaka úžasnému výhľadu na všetky strany. Ak sa blížil nepriateľ, hneď o ňom vedeli,“ začína rozprávanie sprievodkyňa a ukazuje nám hradné nádvorie. „Tieto kamenné portály ste mohli vidieť aj vo filme Statočné srdce s Melom Gibsonom, niektoré scény sa totiž nakrúcali práve tu,“ prekvapuje.
Dozvedáme sa, ako asi vyzeralo západné a východné krídlo paláca, spoznávame obytnú vežu, nahliadneme do bieleho salónika, ktorý slúžil na prijímanie návštev, a s troškou predstavivosti vidíme aj hradnú kuchyňu. „Varilo sa v nej výlučne pre hradného pána. Vraj mu stačilo z ktoréhokoľvek miesta hradu zakričať, že je hladný, a kuchár to vďaka výbornej akustike počul.“
Z nádvoria si všímame aj zaujímavé okienko v hradnej stene. Myslíme si, že odtiaľ panovníci obdivovali krásny výhľad, no hlboko sa mýlime. „Bola to toaleta. Do okienka namierili svoje pozadie a vykonali potrebu. Exkrementy padali dolu na kopec a služobníctvo ich muselo zbierať, aby sa nešíril zápach,“ dostáva sa nám vysvetlenie.
Tajná skrýša
My však túžime počuť pravdu o krvilačnej grófke a vidieť miesta, kde sa mali odohrávať hororové scény mučenia a zabíjania mladých dievčat. Podľa legendy ich Alžbeta Bátoriová mala zahrdúsiť až 650, a to z toho dôvodu, aby sa vykúpala v ich krvi a zostala tak večne mladá!
Vchádzame do tmavej miestnosti a vidíme čiernu dieru v stene a za ňou tajomný priestor. Premkne nás naozaj zvláštny pocit. „Má to mysteriózny nádych, však? Za tým otvorom sa nachádza veľká miestnosť. Hovorí sa, že sem Alžbeta aj so svojimi pomocníkmi Fickom, Dorotou Sentešovou, Ilonou Jóovou a Katarínou Benickou schovávala dokaličené dievčatá, aby ich nezazrela návšteva. Otvor mal byť zatarasený ťažkou dubovou skriňou,“ prezrádza tajomným tónom sprievodkyňa a pokračuje: „Samozrejme, vtedy sa nechodilo na návštevy na dve hodinky, ale na niekoľko dní, týždne aj mesiace, a tak tu tie dievčatá boli bez jedla, svetla, vzduchu dlhý čas, a hovorí sa, že ani jedno z nich odtiaľto nevyšlo živé. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že keď tam tie dievčatá našli, niektoré telá niesli známky kanibalizmu.“
Dieťa príbuzných
Ľudia, ktorí prichádzajú na hrad, a nielen oni, sa delia na dve časti. Tí, ktorí legendám o mučení a zabíjaní mladých dievčat veria, a tí, ktorí sú presvedčení, že sa Bátorička stala obeťou sprisahania. Keďže bola nesmierne bohatá, nie je vylúčené ani to, že si niekto robil zálusk na jej majetok a potreboval sa jej nejako zbaviť.
„Ťažko sa nám hodnotí, čo z toho je pravda. Archívne záznamy to vierohodne nezdokumentovali. Je to iba legenda, no fakt je ten, že dievčatá mizli. Bez vánku sa ani lístok nepohne. Na druhej strane to bola veľmi múdra a sčítaná žena, ovládala niekoľko svetových jazykov a bola výborná hospodárka. Maďari na ňu majú napríklad úplne iný názor, aký prevláda tu na Slovensku,“ opisuje pani Darina a pokračuje, že necháva na každom návštevníkovi, pre ktorý príbeh sa rozhodne.
„Pravda je, že pochádzala z rodu Bátoriovcov, ktorý bol poznačený rôznymi deviáciami a psychickými chorobami, sklonmi k tyranstvu, sadizmu... Bátoriovci boli bohatší ako vtedajší panovník, a keďže nechceli drobiť majetok, rozdelili sa na dve vetvy. Deti z tých vetiev sa medzi sebou sobášili a prichádzalo k incestu. Alžbeta bola napríklad dieťaťom bratranca a sesternice. Dostala teda riadny genetický mix a v tomto prípade by sme sa nemohli čudovať, keby vykazovala známky psychickej poruchy,“ hovorí sprievodkyňa.
Čo skrývajú chodby?
Zamurovaná vo veži
Sťažnosti domácich na grófku sa množili a postupne sa o jej činoch hovorilo po celej krajine. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá dopálené a zmasakrované. Mala ich týrať horiacimi sviečkami, žeravým železom, pichať ihlicami a zatvárať do slávneho vražedného nástroja - železnej panny. V roku 1609 ju dokonca čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. „Keď 29. decembra 1610 palatín Juraj Turzo prišiel neohlásene do Čachtíc spolu so svojimi mužmi a zaťom Alžbety, mali ju priamo v paláci Nádašdyovcov, kde bývala, prichytiť pri čine.“
Začiatkom roka 1611 bytčiansky súd odsúdil na trest smrti jej pomocníkov, sama Alžbeta však pred súdom nikdy nestála. „Ak by ju odsúdili na trest smrti, všetok jej majetok by zhabal panovník. Tomu chceli zabrániť, pretože podľa istých zdrojov palatín Turzo aj Nádašdy, v tom čase už zosnulý manžel Alžbety, boli priateľmi v boji proti Turkom a sľúbili si, že keď sa jednému z nich niečo stane, ten druhý sa postará o jeho rodinu,“ pripomína sprievodkyňa. Pravdepodobne preto Bátoričku zatvorili na hrade, kde dožila svoj život. Jedna legenda hovorí, že ju zamurovali do veže a nechali jej len úzky priezor na jedlo. Príbuzní obetí sem chodili, aby cez otvor na ňu pľuli, hádzali na ňu kamene a nadávali jej.
Pozeráme sa na vežu v tvare podkovičky, ktorá mohla byť týmto miestom. „Legenda o tom, že krvavá grófka bola zamurovaná, sa pravdepodobne nezakladá na pravde, pretože ona sa po hrade mohla voľne pohybovať. Bývala v hradnej veži a tu vlastne aj 21. augusta 1614 zomrela, mala 54 rokov a zlyhalo jej srdce.“ Smrťou Alžbety Bátoriovej v podstate zanikla sláva Čachtického hradu.
Neznámy hrob
Znalkyňa miestnej histórie nám ukazuje aj hradnú kaplnku, kde bola Alžbeta tri mesiace po smrti vystavená, aby sa s ňou mohli prísť rozlúčiť zo všetkých panstiev. Kde je pochovaná, nikto nevie. „Jej telesné pozostatky sa zatiaľ nenašli a zvažuje sa niekoľko možností, kde by mohli byť. Jednou z nich je kostol v Čachticiach, ale je to neoverené,“ hovorí. Pochovali by však ženu, ktorá je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách v kostole? „Ďalšou alternatívou je, že ju pochovali niekde pri kaštieľoch vo Viedni či v maďarskom Sárvári. Nech je kdekoľvek, nech odpočíva v pokoji! Nevieme, ako naozaj žila, ani ako to naozaj celé bolo...“
Z nádvoria hradu sa presúvame cestičkou o niečo nižšie. Naša sprievodkyňa nás vedie k záhadnému podzemiu. Vchádzame do priestorov podobných pivnici a vidíme začiatok tajomnej a širokej chodby. „Táto chodba viedla až ku kaštieľu Nádašdyovcov v meste. Dnes je už zasypaná. Hovorí sa, že keď sa Alžbeta obávala hnevu pospolitého ľudu a pomsty bratov, otcov a frajerov zmiznutých dievčat, prepravovala sa medzi hradom a kaštieľom práve touto chodbou. Nasadla do kočiara ťahaného koňmi a zviezla sa až dolu,“ prezrádza pani Darina a dodáva, že celé Čachtice sú podkopané tajomnými chodbami. „V minulosti vraj siahali až k Novému Mestu nad Váhom. Využívalo sa to najskôr ako pivnice, neskôr ako cesty na útek pred nepriateľmi. Dnes už je väčšina zasypaná,“ dodáva na záver.
Tajomné podzemie
Po ceste z hradu sa zastavujeme v čachtickom podzemí - chodbách, ktorými bolo za Alžbetiných čias popretkávané celé mesto. Kým v zahraničí by boli atrakciou, u nás o ich existencii tuší málokto, a zachránili sa len vďaka pár nadšencom. Jedným z nich je Miroslav Bitarovský z občianskeho združenia Slovenské podzemie, ktorý návštevníkov približne v 150 metroch sprístupnených chodieb sprevádza.
„Momentálne sa nachádzame v zadnej časti bývalej záhrady na miestach, kde stál rozsiahly vinohrad a pod ním boli spletité chodby labyrintu. Do dnešnej doby sa aspoň časť z nich zachovala akoby zázrakom. Orientačne sme si spravili malý výskum, vychádza to na 5-6 kilometrov iba tu na okolí,“ prezrádza. Vchádzame do chladného podzemia, ktoré dýcha stáročnymi príbehmi. Podľa sprievodcu tu nie sú nezvyčajné ani paranormálne javy. „Často sa tu niečo ozve a ohlási. Vždy v auguste sa tu počas výročia smrti Alžbety konajú predstavenia... Vtedy niektoré dievčatá, ktoré hrajú v tejto hre, cítia zvláštnu energiu. Mnoho návštevníkov aj počas bežných dní vychádza z podzemia s husou kožou a s pocitom, že tam niečo cítili. Mali sme tu už na návšteve mnohé vyšetrovacie tímy paranormálnych javov z celého sveta.“
Musíme mu dať za pravdu. V podzemí, kde sa podľa legiend tiež malo odohrávať mučenie dievčat, vládne mysteriózna atmosféra. Na návštevníkov v spleti chodieb čaká železná panna a aj sama Bátorička v krvavom kúpeli. Ak sa nebojíte, nielen podzemie, ale celé tajomné Čachtice sú ideálnym miestom na jednodňový prázdninový výlet. Po ceste domov sa môžete schladiť vo výnimočne čistých vodách štrkoviska pri Hornej Strede.
Alžbeta Bátoriová
- * 7. august 1560, Nyírbátor
- † 21. august 1614, Čachtice
- manželka Františka Nádašdyho (†1604)
- bohatá grófka, známa najmä pre svoje brutálne činy
- je jej pripisovaných až 650 obetí
