Narodil sa 30. decembra 1932 v Janove. Teda deň pred Silvestrom a v meste, odkiaľ pochádzal aj moreplavec Krištof Kolumbus. Humor i dobrodružstvo objavovania poznačili napokon celý jeho život. Na svet v ten deň neprišiel sám. Narodil sa spolu s bratom-dvojčaťom.
Ich otec bol inžinier a mama učiteľka nemčiny. „Môj otec chcel, aby som aj ja bol inžinierom. Ale aj keď som začal robiť prvé kroky v divadle, nikdy mi v tom nebránil,“ spomínal Villaggio. Rodinnú česť nakoniec zachránil jeho brat, z ktorého vyrástol uznávaný matematik.
Dobrodruh
Štúdium práva na Janovskej univerzite nedokončil a odišiel na skusy do Veľkej Británie. Tam mladý Paolo rozbehol veľmi sľubnú kariéru. Dostal miesto v britskom rozhlase BBC ako moderátor. Ale po piatich rokoch ho zlákalo dobrodružstvo, podobne ako pred 500 rokmi jeho rodáka Kolumba, a začal pracovať pre holandskú plavebnú spoločnosť. Vraj ako navigátor, ako tvrdí wikipédia, ale iné zdroje uvádzajú, že nastúpil na zaoceánskej lodi ako kabaretiér, ktorý po večeroch zabával cestujúcich. Táto možnosť sa zdá oveľa pravdepodobnejšia.
Moria brázdil štyri roky, potom sa vrátil do Janova. Skúsil sa uchytiť ako spevák, ale neprerazil, a tak sa živil päť rokov ako... Úradník! Práve tam pozbieral inšpiráciu pre postavu Fantozziho. Kým si však vydobyl slávu, ešte sa musel poriadne nadrieť.
Fantozzi je tu!
Nakoniec sa talentovaný zabávač predsa len vrhol do víru šoubiznisu. Na pódiách kabaretov v Ríme, ale najmä pred televíznymi kamerami zabával ľudí ako neschopný nemecký mág Kranz. Neskôr mnohé skeče, ktoré kedysi hrával v televízii, použil aj vo Fantozzim.
Filmovú kariéru odštartoval v roku 1960, ale zlom prišiel až v roku 1975 s prvým filmom o Fantozzim. Villaggio ho nielen hral, on ho stvoril! Veď o účtovníčkovi, ktorým pohŕda celý svet aj on sám, napísal už v roku 1971 úspešnú knihu. A neskôr kníh o Fantozzim pribudlo ešte niekoľko, filmov bolo dokopy desať. Treba pripomenúť, že u nás sme ako prvý videli ešte za socializmu film Maléry pána účtovníka, ktorý však vznikol v skutočnosti v roku 1980 až ako tretí v poradí.
Komunista
Villaggio sa za Fantozziho nikdy nehanbil. Nemal komplexy z toho, že divákom sa do pamäti navždy zapísal ako tento truľo. „Akoby som mohol Fantozziho nenávidieť? Je to moja maska, s ktorou si ma budú pamätať aj po smrti,“ povedal herec, ktorému však nešlo len o bohapustú zábavu na úkor nejakého chudáka. Fantozzi bol preňho stelesnením všetkých, ktorým sa dostáva v živote len pohŕdanie a šikana zo strany šéfov, bánk, spoločnosti, ale oni napriek tomu neprišli o dobré srdce a schopnosť snívať svoje malé sny.
Villaggio bol po celý život ľavičiar, dokonca komunista. V roku 1987 kandidoval v parlamentných voľbách za Ľudovú demokraciu a svoj proletársky pohľad na svet nestratil ani na sklonku života. V jednom z posledných rozhovorov povedal: „Keď som napísal prvého Fantozziho, Európa bola v úplne inej situácii. Stredná trieda dúfala v šťastné zajtrajšky, ktoré by im mohol priniesť socializmus. Dnes je však iná situácia. Nikto už nedúfa v zlepšenie svojej životnej úrovne. Stredná trieda je neistá, možno až nešťastná.“ Keď sa ho spýtali, ako vidí Taliansko, odpovedal stručne: „Ako smutnú krajinu.“
S Fellinim
Villaggio hral vo vyše 70 filmoch. Režiséri ho obsadzovali najmä do komických úloh, spomeňme napríklad film Bonnie a Clyde po taliansky (1982), kde si zahral s Ornellou Muti. Ale dostal sa aj k vážnejším úlohám. Najviac ocenenia z umeleckých kruhov si vyslúžil za stvárnenie bývalého prefekta Genollu vo filme Frederica Felliniho Hlas luny (1990). V ňom hral aj ďalší známy taliansky komik Roberto Benigni. Kritika bola z ich výkonov nadšená. Sám maestro Fellini k tomu povedal: „Benigni a Villaggio sú dva neznáme a prehliadané herecké poklady. To, že ignorovali ich potenciál, mi pripadá ako jedna velikánska chyba zo strany producentov.“
Villaggio sa oženil v roku 1959 s Maurou Albites a mali spolu dve deti – dcéru Elisabettu a syna Piera. S Maurou sa zoznámil na janovskej pláži, keď ju začal baliť, odmietala ho. „Bola som nepríjemná. Ale potom som si uvedomila, že sa odlišuje od ostatných, vo všetkom. Dokonca aj svojím spôsobom plávania, vo vode sa pohyboval ako malé zviera,“ zaspomínala si jeho manželka pre talianske noviny La Republica. „V reálnom živote nebol ako Fantozzi. Bol to iba jeho vynález, ktorý si žil svoj život tam vonku, a nie doma. Inak by som od neho utiekla!“ priznala.
Keď Villagio pred rokom 3. júla zomrel v nemocnici na komplikácie vyvolané silnou cukrovkou, dcéra Elisabette sa s ním na sociálnej sieti rozlúčila dojemnými slovami: „Zbohom, tati, teraz máš možnosť znovu lietať...“
Desaťkrát pán účtovník
- 1975 - Fantozzi
- 1976 - Tragéd Fantozzi
- 1980 - Maléry pána účtovníka
- 1983 - Fantozzi znovu skúša
- 1986 - Báječný Fantozzi
- 1988 - Pán účtovník ide do dôchodku
- 1990 - Fantozzi v protiútoku
- 1993 - Fantozzi v raji
- 1996 - Návrat pána účtovníka
- 1999 - Pán účtovník znova zasahuje
