Stojí tu od polovice 20. storočia, hneď vedľa miesta, kde sa narodila najväčšia zbojnícka legenda slovenských dejín – Juraj Jánošík. Udatný hrdina, ktorý vraj bohatým bral a chudobným dával. Miesto, kde sa Jánošík narodil, lokalizoval slovenský výtvarník Martin Benka v roku 1935, ktorý dokonca vytvoril náčrt pôvodného rodného domu Jánošíka, ktorý však už dnes nestojí.
V drevenici s popisným číslom 198, ktorú v mieste rodiska Jánošíka otvorili, žilo ešte pred 70 rokmi neuveriteľných 22 ľudí – teda dva manželské páry aj s deťmi. Až 42 rokov ju vlastnil a udržiaval známy hudobník z Modusu Vladimír Kaššay. Národná kultúrna pamiatka je dnes už majetkom obce, ktorá v nej otvorila múzeum. Postupne by chceli sústrediť v drevenici všetky dôležité artefakty súvisiace so životom legendy.
Najväčší slovenský folklórny festival Jánošíkove dni bude odteraz každý rok už na tomto mieste – v Osade u Jánošov. Na svete je podľa Petra Cabadaja, najvýznamnejšieho jánošíkológa na Slovensku, až 37 krajín, kde je národným hrdinom zbojník.
5 najväčších mýtov
1. Že sa pošmykol na hrášku
Vymyslené českým dramatikom Jiřím Mahénom, ktorý v roku 1910 napísal hru Jánošík. Mýtus o zrade a zlej žene, ktorá mu pod nohy vhodila hrach a tak ho lapili, bol veľmi dobrý český vklad do histórie slovenskej legendy. Hra mala obrovský úspech, čo pomohlo šíreniu legendy o Jánošíkovi.
2. Že mal moc v opasku
Každý romantický príbeh potrebuje nadprirodzenosť a tú mali dať Jánošíkovi víly do jeho koženého vybíjaného opaska. Mýtus vniesli do príbehu o Jánošíkovi v 19. storočí štúrovci, tvorcovia slovenského romantizmu. Príbeh o vyššej moci podporoval myšlienky o obrancovi národných práv, ktorý sa k Jánošíkovi hodil podobne, ako ho použili pri príbehoch o Viliamovi Tellovi a Robinovi Hoodovi.
3. Že za ním na súde plakala jeho milá Anička
Nie je to pravda, odsúdený bol v samote a bez svedkov v Liptovskom Milkuláši, kde mal kat voľno, a tak ho okamžite po súde aj popravili – popravil ho žilinský kat, a popravili ho hneď preto, lebo sa z Mikuláša ponáhľal domov do Žiliny.
4. Že študoval za kňaza
Tento mýtus, podobne ako mýtus o hrachu, ako prvý priniesol Jiří Mahen v roku 1910. Jánošík nikdy nebol klerikom, nikdy nebol ani študentom teológie, to je nehistorický a neobjektívny motív.
5. Že je to poľský zbojník
Poliaci mali svojich zbojníkov a slovenskú legendu o Jánošíkovi si v svojich dejinách prisvojili, ale ich príbehy o zbojníkovi s identickým menom nie sú príbehy o slovenskej legende, ktorá je iba jedna jediná.
5 faktov
1. Je historicky dokázané, že sa narodil v Osade u Jánošov 25. 1. 1686
2. Zápis z matriky vo Varíne, kde Jánošíka krstili, je z 25. 1. 1688
3. Mal 4 súrodencov – Barbora (o rok staršia), Ján (o rok mladší), Martin (o 3 roky mladší), Adam (o 7 rokov mladší)
4. Bol väznený na zámku, kde poznal Tomáša Uhorčíka, ktorý mu pomohol ujsť z väzenia. Do rúk Uhorčíka zložil zbojnícku prísahu.
5. Chytili ho v Klenovci v krčme, u krčmára, ktorý používal pseudonym Martin Mravec, a až pri mučení zistili, že Martin Mravec je Tomáš Uhorčík.