Ako informoval Viskupič, ktorý položil veniec k pamätníku v Dunajskej Strede, o rómskom holokauste sa hovorí tiež ako o utajenom. „Hoci sa o ňom nevie toľko ako o holokauste židovskom, osudy Rómov aj Židov mali počas vlády nacizmu veľa spoločného. Rovnako ako Židia, aj Rómovia boli najprv diskriminovaní, neskôr pozbavení občianskych práv, využití na otrockú prácu a napokon pozbavení aj základnej ľudskej dôstojnosti a života,“ dodal a poukázal na to, že nenávisť bola aj je stále slepou uličkou, na čo by mala pamätať aj súčasná generácia.
Rómovia nazývajú holokaust „porraimos“, čo v ich jazyku znamená trieštenie alebo ničenie. Pred 74 rokmi, v noci z 2. na 3. augusta 1944, bolo z pôvodne 20.000 Rómov sústredených v nemeckom nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau zavraždených 3000 posledných väzňov v plynových komorách, prevažne starších ľudí a matiek s deťmi. Ide však len o zlomok celkového rozsahu rómskej genocídy počítanej v státisícoch.