Meszároša triumf Francúzska až tak veľmi neprekvapil. "Francúzi majú v súčasnosti veľmi silný tím, a preto som ich aj ja už pred šampionátom radil k hlavným ašpirantom na titul. Zverenci Didiera Deschampsa išli na turnaji od zápasu k zápasu, v každom z nich dokazovali svoju kvalitu, pričom nemenej podstatné bolo, že sa naplno prejavila vyrovnanosť ich mužstva. Tou prevýšili všetkých ostatných. Titul svetového šampióna si podľa mňa právom zaslúžili,“ uviedol jeden z najväčších obdivovateľov tragicky zosnulého Petra Dubovského.
A bol to práve Meszároš, kto v roku 2000 premiérovo získal ocenenie za triumf v ankete nesúcej Dubovského meno. Odvtedy sa odovzdáva každý rok a je určené pre najlepšieho hráča SR do 21 rokov. „Ako každý malý slovanista, ktorý sa od prípravky deň čo deň pohyboval v okolí štadióna, aj ja som A-tím vnímal ako nejaký možno až nesplniteľný sen. Mojim vzorom bol v tom čase práve Peťo Dubovský, ktorý bol najväčšou osobnosťou vtedajšieho federálneho mužstva. Samozrejme, sníval som o tom, že si s ním raz zahrám. To sa mi žiaľ nikdy nesplnilo, keďže v roku 2000 tragicky zahynul v Thajsku. A čo som na ňom obdivoval? Stále z neho vyžarovala akási skromnosť, pokora, vážil si spoluhráčov, čo vždy a všade prezentoval. A pochopiteľne, najviac ma zaujali jeho výkony na ihrisku, góly, a to, že sme sa ako deti mohli po nich tešiť,“ vysvetlil Meszároš.
Na prelome tisícročí mal nakročené do jedného zo známych európskych klubov - do Eintrachtu Frankfurt. V tom čase ho viedol renomovaný nemecký tréner Felix Magath, ktorý sa neskôr tešil z bundesligového titulu s Bayernom Mníchov či Wolfsburgom. „Vo Frankfurte som absolvoval niekoľko tréningov, po ktorých klub na čele s trénerom Magathom prejavil o mňa záujem. Malo však ísť o hosťovanie, kým Slovan chcel prestup, a tak z tohto angažmánu napokon zišlo. Mrzelo ma to. Bola by to pre mňa obrovská výzva,“ priznal po rokoch odchovanec belasých, ktorý neskôr zahraničie predsa len okúsil, a to v tureckých kluboch Elazigspor a Adanaspor, gréckom Panioniose Atény či v Českých Budějoviciach.
Meszároš získal s bratislavským Slovanom dva majstrovské tituly. Kým ten prvý ešte ako mladé ucho v roku 1999, pri druhom o desať rokov neskôr patril k už najskúsenejším hráčom kádra. Ako by ich porovnal? „Ťažko povedať, ktorý z nich si viac vážim, je ťažké robiť medzi nimi rozdiely. Pri tom prvom, ktorý sme získali za trénera Grigu, som prežíval obrovskú eufóriu, bol som mladý a všetko to bolo pre mňa niečo úplne nové. K tomu sa pridali ďalšie výzvy. Chceli sme sa presadiť v pohárovej Európe, každý z nás mal nejaké individuálne ciele a túžby, čiže možno som ho vnímal intenzívnejšie. Druhý som si pre zmenu o čosi viac vychutnával a veľmi som si vážil, že to znova prišlo,“ vrátil sa v etapách myšlienkami niekoľko rokov dozadu niekdajší skvelý útočník, ktorý v drese Slovana strelil celkovo 51 ligových gólov.
Od jeho odchodu získali belasí ďalšie štyri tituly, no tie už oslavovali „v priestoroch“ susedných Pasienkov, kde bol dlhé roky doma konkurenčný Inter. Ako tento presun milovaného klubu cez Bajkalskú ulicu vnímal z ústrania? „Pre mnohých slovanistov to bolo niečo nepredstaviteľné, no okolnosti to tak zariadili. Dnes rastie na Tehelnom poli nový štadión a ja verím, že všetci, čo sme vždy mali a máme radi Slovan, sa tam zasa stretneme. Slovan sa vráti na miesto, ktoré mu patrí a bude opäť belasý,“ uzavrel Meszároš.
