Nový Čas prednedávnom poukázal na 5 strašidiel, ktoré v Tatrách kazia dobrý dojem.
Ale napriek tomu patria veľhory k tomu najzaujímavejšiemu, čo môžeme v cestovnom ruchu ponúknuť. Skúsili sme vybrať päť vecí, na ktoré by sme mohli byť v Tatrách oprávnene hrdí. Určite sú to na prvom mieste hory samotné. Ich jedinečnosť, majestátnosť a malebnosť nemôžu nikoho nechať chladným.
Najmenšie veľhory
Vysoké Tatry sú staré asi 300 miliónov rokov, ich definitívny tvar im dala posledná ľadová doba pred 10-tisíc rokmi. Po nej tu zostalo viac ako 200 tatranských plies. Rozprestierajú sa na ploche 786 km², majú viac ako tisíc pomenovaných vrcholov, dolín, sediel, roklín a iných útvarov. Hlavný hrebeň Tatier je dlhý 26 kilometrov a tiahne sa od Jahňacieho štítu na východe po Krajnú kopu na západe. V Tatrách je 30 štítov vyšších ako 2 500 metrov a najvyšší vrchol je Gerlach s nadmorskou výškou 2 654 m n. m. „Sú to prekrásne hory, ktoré nemajú páru na svete. Sú veľmi ľahko dostupné, ale náročné ako ktorékoľvek veľhory na svete,“ vraví prezident horských vodcov Marek Trávniček.
Lanovka na Lomničák
V prvej polovici 20. storočia bola lanovka na Lomnický štít (2 634 m n. m.) svetovým unikátom. Začali ju stavať v máji 1936, staničné budovy naprojektoval architekt Dušan Jurkovič. Náklady dosiahli 26,5 milióna vtedajších korún a prví cestujúci vyšli na Lomnický štít v roku 1941. Mala prevýšenie 864 metrov len s jedným stĺpom, ktorý bol 20 metrov pod vrcholom. Prepravila 15 cestujúcich rýchlosťou 14,4 km/h a v pôvodnej podobe jazdila 50 rokov. „Lanovka takejto dĺžky a bez prestupu nebola dovtedy naprojektovaná a postavená nikde vo svete. A mala náhradný prúdový zdroj, motor z nemeckej ponorky, ktorý nás vždy zachránil,“ vraví Juraj Husovský, ktorý na lanovke pracuje už viac ako 40 rokov. Ani zmodernizovaná lanovka z roku 1989 neprekonala jej parametre.
Chodník korunami stromov
Atrakciu v Bachledovej doline postavili za tri mesiace a získala si obrovskú obľubu u návštevníkov. Denne prejde 1 234 metrov dlhým chodníkom vo výške stromov viac ako tisícka ľudí. Chodník sa končí na 32 metrov vysokej vyhliadkovej veži, odkiaľ sú nádherné výhľady na Tatry, Maguru, Pieniny. Celý stojí na 120 pilieroch vysokých 15 metrov. „Čakali sme, že sa to ľuďom bude páčiť, ale s takou veľkou návštevnosťou sme naozaj nerátali,“ priznáva vedúci strediska Martin Paško.
