Horčica a kečup. Dve základné pochutiny, ktoré dochucujú množstvo jedál. Vyrobiť kečup si vie každá šikovná gazdinka, pri horčici sa však spoliehame na tú z obchodu.
Jej výroba je totiž príliš náročná. Na jej kvalitu sa pozreli odborníci z českého časopisu dTest. Ako dopadli niektoré z nich?
Všeobecne platí, že každý má svoju obľúbenú značku horčice. Niekomu vyhovuje kyslejšia, inému zasa pikantnejšia. Na toto dochucovadlo by si však mali dať pozor tí, ktorí si strážia štíhlu líniu. „Nie každému napadne, že by mal v horčici hľadať cukor. V chuti ho dokonale maskuje pálivosť horčičných semien spolu s octom,“ ozrejmila Vanda Jarošová z českého mesačníka dTest. Výhodou horčice však je, že keďže je pálivá, nie je potrebné do nej pridávať konzervanty. Kombinácia kyslého prostredia a všadeprítomnej štipľavosti stačí, aby sa baktériám v horčici nedarilo.
- za štipľavosť môžu sírne zlúčeniny sinalbín a sinigrín ukryté v horčičných
semenách - štipľavosť však treba aktivovať špeciálnymi enzýmami
- pri jej výrobe sa podrvia jej semená a zmiešavajú s cukrom, octom či korením
- neskôr rozomletá zmes zreje v kadiach asi 10 dní
- v stredoveku sa využívala aj v medicíne, keď lekári zistili jej antimikrobiotický účinok
