Zomrel legendárny hokejista Stan Mikita († 78): Trpké slová manželky o posledných rokoch jeho života

Rodák z Liptova spojil celú svoju profikariéru s tímom Chicago Blackhawks, kde je historickým lídrom klubu v odohraných zápasoch, bodoch i asistenciách. Vlani ho zaradili medzi 100 najlepších hráčov v histórii NHL!

Mikita štyri roky bojoval s demenciou s Lewyho telieskami (DLB), čo je atypická Alzheimerova choroba. Tvorí 15 – 20 % prípadov všetkých demencií a postihuje najmä mužov nad 75 rokov. „Jeho myseľ je úplne preč,“ povedala zronená manželka Jill Mikitová, keď mu diagnostikovali toto ochorenie mozgu.

„Neexistujú slová, ktoré by opísali smútok, ktorý prežívame po Stanovom odchode. Znamenal ohromne veľa pre Blackhawks, hokej a celé Chicago," kondoloval majiteľ klubu Rocky Wirtz, ku ktorému sa pridal aj komisár NHL Gary Bettman: „Prišiel do Chicaga a už ho neopustil, bol pilierom a symbolom klubu aj celého mesta."

 

Vrchol kariéry dosiahol v sezóne 1960/1961, keď vybojoval ako prvý slovenský rodák Stanleyho pohár. Celú kariéru strávil v Chicagu a považujú ho za najlepšieho hráča v histórii klubu. V roku 1980 sa stal prvým hráčom Blackhawks, ktorého dres s číslom 21 vyvesili pod strechu arény. O tri roky neskôr ho uviedli do Hokejovej siene slávy, od roku 2002 je aj členom Siene slávy slovenského hokeja.

Posledný hokejový zápas odohral v roku 1980, keď po 22 sezónach ukončil kariéru. V súťaži sa preslávil zahnutím hokejky, ale aj tým, že medzi prvými začal pravidelne hrávať s prilbou. Fanúšikovia si ho pamätajú aj zo zmienky v kultovej komédii Waynov svet (1992), kde niesol jeho meno hokejový stánok s občerstvením.

Narodil sa na Liptove, ale ako 8-ročný odišiel so strýkom do Kanady. „Keď som v Prahe videl, že vlak je pripravený na odjazd a matka s otcom tam zostávajú, chytil som sa stĺpa a plakal som. Každú sekundu jazdy som sa snažil vyskočiť a vrátiť sa k rodičom,“ spomínal v roku 1966.

V Kanade prijal strýkovo priezvisko a uchvátil ho hokej. Ako 13-ročný už hral na farme Chicago St. Catharines Teepees. Hoci jeden z najlepších centrov v histórii meral len 175 cm, v úvodných rokoch sa prezentoval tvrdou hrou, nevyhýbal sa bitkám a veľa času trávil na trestnej lavici.

Štýl hry zmenil až po otázke dcéry Meg, prečo tak často sedí sám bez spoluhráčov. „Robil som hlúpe veci, ktoré som robiť nemal,“ priznal Mikita. Následne dvakrát získal Lady Byng Trophy pre hráča s džentlmenským správaním, pričom v rovnakých rokoch (1967, 1968) sa stal aj držiteľom trofeje Arta Rossa a Hartovej trofeje pre najproduktívnejšieho, resp. najužitočnejšieho hokejistu NHL.

 

Adoptoval si ho ujo z Ameriky

Malý Stanko Guoth sa narodil 22. mája 1940 v dedine Sokolče, ktorá bola neskôr zaplavená priehradou Liptovská Mara. Bol najmladší z detí Guothovcov. Keď mal osem rokov, prišiel na návštevu z Kanady jeho bezdetný strýko Joe Mikita so ženou Annou. Po dohode s rodičmi vzali chlapca so sebou do mestečka St. Catharines, kde žili. Tam o pár rokov neskôr začal hrávať aj hokej za miestny juniorský klub St. Catharines Teepees. Doma hovorili po slovensky, ale keď mal Mikita vlastnú rodinu a deti, preferovali už angličtinu.

 

Stan Mikita v NHL

* (rod. meno: Stanislav Guoth)

20. 5. 1940 Sokolče

† 7. 8. 2018 Chicago

22 Sezón odohral v tom istom klube Chicago Blackhawks (1958 -1980).

 Stanley Cup získal v roku 1961.

 

Ďalšie trofeje

Art Ross Trophy 4x (1964, 1965, 1967 a 1968), Hart Trophy 2x (1967 a 1968), Lester B. Pearson Trophy 1x (1976), Lady Byng Trophy 2 x (1967, 1968).

 

Malý  diabol

Bola Mikitova prezývka v prvých rokoch kariéry, kvôli jeho tvrdým pästiam a sklonom k bitkám na ľade.

 

Štatistika

 Základná časť:

1 394 zápasov: 541 gólov + 926 asistencií (1 467 bodov)

 Play off:

155 zápasov: 59 gólov + 91 asistencií (150 bodov)

 6. miesto mu patrí v rebríčku hráčov s 1 000 a viac bodmi v základnej časti súťaže.