Roky užívala vlastnú medicínu, vďaka ktorej v zdraví prežila celé storočie. Zomrela 12. augusta 2008 v tichej skromnosti v dome seniorov.
Pre astrologický horoskop si k nej chodili politici, umelci, ľudia, ktorí chceli poznať svoj život, možno aj osud. Svoj vlastný život vyrozprávala Vilma Jamnická († 101) v dvoch knižkách, ktoré sme spolu napísali. Prežila som s ňou intenzívne štyri roky. Pamätám si na naše prvé stretnutie u nej doma pred tým, než sme sa pustili do písania. Vtedy 98-ročná herečka v sebe nezaprela astrologičku, vzala zo stola knihu o astrológii, ktorá vyzerala ako matematicko-fyzikálne tabuľky. „Ktorého máme dnes?“ spýtala sa. Pamätám si, že bol marec. Otvorila knihu a na príslušný dátum v riadku priložila pravítko. Chvíľu čosi študovala, potom si zložila okuliare a vyhlásila: „Ascendent ukazuje, že všetko, čo dnes začnem robiť, dobre dopadne. Tak sa pustime do písania!“ Fakt je, že za knižku Elixír môjho života sme dostali ocenenie Zlatá kniha vydavateľstva. Ktovie, ako by to bolo bývalo, keby ascendent ukazoval niečo iné...
Minulé životy
V spomienkach sa Vilma vracala aj k tomu, čím bola v minulom živote. „Bola som Janette de Cornet z rodu známych Cornetovcov, majiteľka hradu na španielsko-francúzskych hraniciach. Zomrela som ako 70-ročná prirodzenou smrťou. Mnoho rokov predtým som bola manželkou indického brahmu, ktorým bol doktor Jamnický, za ktorého som sa v terajšom živote vydala. Ako brahma znamenal pre mňa božstvo a ja som to tak aj cítila. Ako milujúca manželka som sa dala spolu s ním upáliť,“ tvrdila Jamnická, ktorá dokonca v 70. rokoch predpovedala hercovi Milanovi Kňažkovi, že bude stáť na čele revolúcie. V normalizačných časoch sa to zdalo ako vtip, no ako sa ukázalo v novembri 1989, jej predpoveď sa naplnila.
Joga
Astrológia bola súčasťou herečkinho storočného života. Vravievala, že vďaka nej spoznala mnoho vzácnych ľudí. „Tí mi zas ukázali cestu, odkiaľ prichádzam, kto v skutočnosti som a kým som bola. Prežiť storočie znamená byť súčasťou dejín, byť svedkom každej historickej zmeny a rešpektovať svet vo všetkom, čo prináša doba,“ spomínala. „Čo som zmeniť chcela a mohla, to som zmenila. Čo som nechcela alebo nemala odvahu a silu, to som nechala voľne plynúť. V čase, keď som si myslela, že mi dochádza plyn a ja už nevládzem, pomohla mi vydržať moja životná láska – joga. Vďaka joge som mohla prežiť všetky útrapy,“ vyznala sa.
Elixír života
Tajomstvo kondície Vilmy Jamnickej sa traduje roky. Herečka si doma pripravovala medicínu, ktorej hovorila elixír života.
„Každé ráno si dávam za kalíštek elixíru života a hneď sa cítim ako znovuzrodená,“ prezradila rada každému, kto jej zalichotil. Vždy, keď som k nej prišla, ukázala na svoj starý sekretár: „Nalejte si!“ Znelo ako príkaz. Oponovala som, že nemôžem, v elixíre je alkohol a ja som prišla autom. „Čo poviem policajtom, keď mi dajú fúkať?“ pýtala som sa zakaždým a ona vždy rovnako odpovedala: „Že to je medicína!“
O zázračnom nápoji hovorila vždy s úctou, vedomá si toho, že jej dodáva energiu. Pravda je, že keď jej napríklad padlo zo stola pero a ja som vstala, že jej ho pomôžem zodvihnúť, Vilma vo svojej storočnici rezko vyskočila zo stoličky a kým som ja obišla veľký stôl, za ktorým sme oproti sebe sedeli, ona už pero dávno držala v ruke.
Trpela pre muža
Vo vstupnej hale svojho domu nad Bratislavským hradom mala položený oltárik. Korkovú nástenku a na nej kríž s Ježišom, obrázkom jogínky a s fotkou svojej životnej lásky – Jánom Jamnickým (†64). S režisérom sa rozviedla, no aj dlhé roky po jeho smrti o ňom hovorila ako o láske jej života.
„Milovala som ho oddane, úprimne, dobrovoľne som pristúpila na jeho podmienky, ktoré ani nemusel vysloviť,“ prezradila. Priznala sa, že jej láska bola slepá. „Len čo vošiel Jano do môjho života, kamarátky som z neho vylúčila. Okamžite zlikvidoval každé moje priateľstvo a naordinoval mi výlučnú samotu. Keď ma odkopol, zvíjala som sa ako prišliapnutý červík... Povedala som si však, že pre lásku revať nebudem.“
Láska za hrob
Pohreb režiséra Jána Jamnického sa v r. 1972 konal vo vládnej budove. Bolo to desať rokov po ich rozvode. Herečka na to spomína v knihe Muž môjho života: „Skrúšená, s bolesťou v duši som ticho trpela. Ticho som sa modlila, so sklonenou hlavou som tupo vnímala pietnu atmosféru. Odrazu som zacítila zvláštny chlad pri mojich nohách. Jano, stúlený v klbku, mi objímal nohy. Ten smrteľný chlad ma prebral z modlitieb, pozerala som v úžase, ako tam schúlený čupí a kŕčovito zviera svojimi chladnými rukami moje lýtka. Vyzula som si topánky, aby mal moje nohy celé v rukách. Tuhšie si ich pritlačil na svoju hruď a len tam ležal. Strnulo som sedela, vnímajúc ten výjav veľmi intenzívne. Neviem, ako dlho sme boli v tomto neprirodzenom objatí živého a mŕtveho. No len čo začal smútočný akt a v sieni zaznelo jeho meno, Jano sa vrátil do truhly...“ Keď sme dopísali knižku, Vilma urobila nečakané rozhodnutie – zrušila svoj malý oltárik. Podľa nej totiž dala svojmu Janíčkovi možnosť vteliť sa do nového tela.
Niekoľko mesiacov pred tým, ako Vilma Jamnická 12. augusta 2008 opustila pozemský svet, sa stala zvláštna udalosť.
Herečka spadla a rozrezala si predlaktie. Keď som k nej prišla, všade bolo plno krvi. Obviazala som jej ruku a hajde do nemocnice! Lekár neveril vlastným očiam. „Normálne by človek vykrvácal!“ čudoval sa. Zavtipkovala som, že to je tým elixírom života. „To iste...“ zasmial sa. Ošetril 12-centimetrovú ranu a išli sme domov. Po mesiaci som zo zvedavosti chytila Vilminu ruku do dlaní, zaujímalo ma, ako sa hojí. Nič som nevidela, tak som chytila druhú ruku. Žiadne stopy po rane. „Môže za to môj elixír,“ vyhlásila.
Lenže každý život sa raz musí skončiť a nepomôže ani zázračná medicína. Keď som za Vilmou chodila do seniorského centra, kázala si priniesť kávu a štrúdľu, ktoré milovala. Dodnes si spomínam, ako ma každý pondelok počas dlhých štyroch rokov práve káva a štrúdľa čakali na stole. A viete, čo si myslím? Že tam, kde sa práve nachádza – v nebi či v astrále – ponúka kamarátkam popri kávičke a štrúdli isto aj svoj zázračný elixír. Samozrejme, ak sa už náhodou nevrátila na Zem, aby v ďalšom živote zas mohla byť so svojím Janíčkom. Tak, ako to plánovala...
