Pokrvní súrodenci zosnulého hokejistu Stana Mikitu († 78) - brat Juraj (80) a sestra Viera (68) z Ružomberka sú v slzách. Opustil ich milovaný súrodenec, ktorý bol ich vzorom a ktorých nerozdelila sláva ani oceán. Hoci sa ich cesty rozišli v ranom detstve, stále udržiavali vrelé príbuzenské vzťahy a kým im to zdravotný stav umožňoval, stretávali sa či už v Amerike, alebo na Slovensku.
„Stretávali sme sa celý život. A telefonovali sme si. Bol to najlepší brat s veľkým srdcom,“ hovorí Juraj Guoth, jediný pokrvný brat Stana Mikitu. Keď ujo s tetou zobrali Stanka do Kanady, mal Jurko len desať rokov. Jednou z posledných spomienok na spoločné detstvo je fotografia, ktorá sa objavila v Mikitovej autobiografii Naveky čiernym jastrabom (vydavateľstvo TIMY, 2011). Na situáciu, keď malý braček odchádzal za oceán, si už po toľkých rokoch veľmi nespomína. „Chcel som ísť s ujom. Ale keď prišiel ten deň, tá chvíľa, že už treba ísť na vlak, tak som sa držal otca, že nepôjdem,“ opísal ju Mikita.
Legenda NHL, ktorá strávila celú kariéru v drese Blackhawks, má na Slovensku ešte aj mladšiu sestru Vieru, ktorá ale v čase lúčenia v roku 1948 nebola na svete. Tiež dnes žije v Ružomberku, ale tá u slávneho brata v Chicagu strávila celý rok.
Rozlúčka doma
„Sme a boli sme vždy naňho neskutočne hrdí. Bol to dobrý brat a je mi ľúto, že nemôžem prísť na pohreb, je to pre mňa už ďaleká cesta. Urobíme si doma sami súkromnú spomienku naňho,“ hovorí najstarší z trojice súrodencov Juraj Guoth, ktorý predával lístky na hokej na zimnom štadióne v Ružomberku.
„Hrám, aby som vyhral. To bolo Stanovo heslo. Forever Blackhawks,“ utiera si slzy sestra Vierka. Sama má v Ružomberku dvoch vnukov, čo idú v šľapajach slávneho strýka a hrajú hokej. „Mal v sebe húževnatosť a obrovskú vôľu v hokeji niečo dokázať. Bol snaživý, a pritom taký pokorný. Prišli sme o najlepšieho brata, akého si človek mohol želať. Nikdy nespyšnel a vždy sa k nám hlásil. Veľmi nám bude chýbať. Bol to najlepší človek na svete,“ plače Viera.
Halušky a vývar
Stan bol podľa nej punktičkár a detailista. Nemal rád, ak niekto neodviedol stopercentný výkon. „Miloval Slovensko a do poslednej chvíle slovensky hovoril. Mal rád halušky a jeho najobľúbenejšie jedlo až do smrti bolo tiež slovenské – slepačia a hovädzia polievka, ktorú si pamätal od mamičky Emílie.“
Starší brat Stana Mikitu v mladosti tiež športoval, akurát si vybral futbal. „Hrával som záložníka. Za Liptovský Mikuláš i Ružomberok,“ vraví Juraj Guoth (80) a spomienka na časy, keď naháňal loptu, v ňom vzbudí nostalgiu. Aj po skončení aktívneho športovania ostal v tomto prostredí. Dlhé roky viedol v Ružomberku hokejovú prípravku a mnohí tamojší fanúšikovia si ho pamätajú aj z pokladne miestneho zimného štadióna, kde predával vstupenky na zápasy miestneho klubu.
Hokejom sa zaoberajú aj potomkovia Guothovcov. Traja Mikitovi vnuci Charlie, Billy a Tommy sa ukázali na ľade Chicaga, keď ich dedka uvádzali do Siene slávy. Vnukovia jeho súrodencov hrávajú na Slovensku – Michal Guoth (22) za HC Bratislava, Jakub a Oliver Uhliarovci za žiakov MHK Ružomberok. A všetci majú na drese najobľúbenejšie číslo 21.
