Starý kontinent ovládla vlna nových politikov: Čo Európe prinesú mladí lídri?!

Mladá generácia začína ovládať politickú scénu. V Európe sa do čela jednotlivých krajín v posledných rokoch dostalo množstvo neopozeraných tvárí.

Magazín Politico si všimol, že vekový priemer politických lídrov tak po prvý raz klesol pod 50 rokov. K tomuto rekordu prispelo aj Slovensko, ktoré po dvojnásobnej vražde zmenilo premiéra za Petra Pellegriniho (42). Čo to znamená pre budúcnosť starého kontinentu?

Podľa viacerých odborníkov nastolili mladú vlnu v Európe v roku 2015 Gréci zvolením v tom čase len 40-ročného Alexisa Tsiprasa za premiéra. Neskôr sa pridali írsky predseda vlády Leo Varadkar či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Generačnú obnovu zavŕšili Rakúšania nedávnym zvolením len 31-ročného Sebastiana Kurza za svojho kancelára. Magazín Politico pripomína, že s novými tvárami v čele jednotlivých krajín prichádza aj istá zmena v politickej orientácii. Mladí lídri sa neupínajú na dovtedajšie zaužívané postupy a establišment.

„Proces generačnej výmeny v európskych krajinách prebieha. Nemožno však spájať vek s priamymi hodnotami politikov. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen je dnes jeden z najpokrokovejších a hodnotovo vymedzených politkov Európy, hoci má 74 rokov,“ vysvetľuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Tvrdí, že v súčasnosti prebieha v Európe zápas o charakter spoločnosti a zachovanie liberálnej demokracie. „Je dôležitejšie, aby silné pozície zastávali priaznivci tohto väčšinového prúdu bez ohľadu na to, aký vekový priemer majú.“

V mnohých krajinách s obmenou politického spektra zároveň narastá miera extrémizmu. Podobné skúsenosti s tým majú Francúzi, kde sa nacionalistka Marine Le Penová dostala do druhého kola prezidentských volieb, Nemci, ktorí vo voľbách dostali krajne pravicovú AfD na tretie miesto, ale aj Slováci. Fašistická strana Mariana Kotlebu si v preferenciách od volieb polepšila a v súčasnosti sa pohybuje okolo 10 %. „Medzi extrémistami a populistami je paradoxne veľa mladších politikov a vidíme, akú taktiku zvolili,“ myslí si Mesežnikov. Problémom podľa neho je aj to, že mladá generácia podlieha technologickým zmenám tak rýchlo, že populistickí politici dokažu lepšie cieliť svoje odkazy. „Voliči, ktorí politikou nežijú, sú tak náchylnejší veriť konšpiračným teóriám a toxickým informáciám, ktoré sa nezakladajú na pravde, čo je pre ďalší vývoj spoločnosti veľmi rizikové,“ zakončil expert. Politico dodáva, že napriek novej vlne európskych lídrov nemožno zabúdať na nedávny vývoj v Taliansku, kde mladý premiér Matteo Renzi nevydržal ani jeden volebný cyklus a voliči ho rýchlo vymenili za staršieho kandidáta.