Projekt 8 a pol

Projekt 8 a pol na Slovensku začína 13.1.2005 a trvá do 31.5.2005

Brazil (r. Terry Gilliam, USA, 1985, 131 min.)
Scenár: Terry Gilliam, Tom Stoppard, Charles McKeown
Kamera: Roger Pratt
Hudba: Michael Kamen
Strih: Julian Doyle
Hrajú: Jonathan Pryce (Sam Lowry), Robert de Niro (Archibald „Harry“ Tuttle), Katherine Helmondová (Ida Lowryová), Ian Holm (Kurtzmann), Bob Hoskins (Spoor), Michael Palin (Jack Lint), Ian Richardson (Warrenn), Peter Vaughan (Eugene Helpmann), Kim Greistová (Jill Laytonová), Jim Broadbent (Dr. Jaffe) a ďalší.

Podobne, ako v Dvanástich opiciach, aj tu Gilliam umiestnil svoj príbeh do ťažko definovateľného obdobia okolo Vianoc „niekde v dvadsiatom storočí“, keď armády bezmenných úradníčkov striktne dodržiavajúcich kancelársku etiku na každom kroku sprevádzajú fantaskné prístroje modernej doby. Groteskné prostredie dopĺňajú rovnako groteskné postavy – hlavný hrdina Sam, ktorý sa postupne zbližuje s naivnou Jill, pre ktorú je najväčším potešením sauna a filmy bratov Marxovcov; Jack v podaní Michaela Palina, ktorému bola táto rola napísaná na telo a ktorého postava prechádza vo filme premenou z príjemného chlapíka až k typickému produktu obludného systému

Zväčšenina (r. Michelangelo Antonioni, Taliansko/V. Británia, 1966, 111 min.)
Scenár: Michelangelo Antonioni, Tonino Guerra, Edward Bond
Kamera: Carlo Di Palma
Hudba: Herbie Hancock, The Yardbirds
Strih: Frank Clarke
Hrajú: David Hemmings (Thomas), Vanessa Redgraveová (Jane), Sarah Milesová (Patricia), Jane Birkinová (prvé dievča v štúdiu), Gillian Hillsová (druhé dievča v štúdiu), Peter Bowles (Ron), Harry Hutchinson (obchodník), John Castle (maliar Bill), Susan Brodericková (majiteľka starožitníctva), Veruschka (modelka) a ďalší.

Divácky najúspešnejší Antonioniho film vznikol v Londýne na motívy novely Julia Cortazára. Aj napriek atraktivite námetu, zahŕňajúceho autenticky pôsobivú hudbu Herbieho Hancocka a kapely The Yardbirds, atmosféru pop-artu, drogovej kultúry i voľného sexu ide o svojbytnú psychologickú štúdiu moderného človeka s jeho vnútornou neistotou a zmätkami. Antonioni rozpráva záhadný a rozhodne vzrušujúci príbeh jedného dňa v živote londýnskeho fotografa Thomasa.

Pink Floyd: The Wall (r. Alan Parker, VB, 1982, 95min.)
Scenár: Roger Waters
Kamera: Peter Biziou
Hudba: Pink Floyd a Robert Ezrin
Hrajú: Bob Geldof, Christine Hargreaves, James Laurenson, Eleanor David, Kevin McKeon, Bob Hoskins, David Bingham, Jenny Wright, Alex McAvoy, Ellis Dale, James Hazeldine, Ray Mort, Marjorie Mason, Robert Bridges, Michael Ensign

Kultový film Pink Floyd: The Wall je jedným z mala filmových diel experimentujúcich s rýdzo hudobnou látkou. V náročnom filmovom projekte Pink Floyd: The Wall sa však tvorca priblížil poetike hudobného tvaru omnoho zaujímavejším a v kinematografických dejinách jedinečným spôsobom. Film nie je popisom výlučne životnej situácie, ale obecne nadčasovým rozprávaním o osamelosti a o rozličných „stenách“, ktoré si ľudia okolo seba stavajú. Piesne skupiny Pink Floyd sú dnes už hudobnou klasikou a vizuálne uhrančivá snímka nestratila nič zo svojej naliehavosti a umeleckej výnimočnosti.
Nemá nejaký jednoznačný lineárny dej, ale v podstate sledujeme životné etudy hlavného hrdinu Pinka (hraje ho spevák Bob Geldof). Od detstva cez školské roky a dospelosť, kedy sa ako rocková hviezda duševne zrúti na predávkovanie sexom, drogami a rock´n´rollom. Posledná štvrtina filmu je vlastne len jeho blúznením, trefne stvárnená výtvarníkom Geraldom Scarfom.

Nebo nad Berlínom (r. Wim Wenders, Nemecko/Francúzsko, 1987, 116 min.)
Scenár: Wim Wenders
Kamera: Henri Alekan
Hudba: Jürgen Knieper, Laurent Petitgand + rôzne piesne
Strih: Peter Przygodda
Hrajú: Bruno Ganz (Damiel),Solveig Dommartin (Marion),Otto Sander (Cassiel), Curt Bois (Homér),Peter Falk, Lajos Kovacs, skupiny "Crime and the City Solution" a "Nick Cave and the Bad Seeds"

Jeden z najpôsobivejších filmov svetovej kinematografie 80-tych rokov. Režisér Wim Wenders zasadil dej tohto svojho najznámejšieho a najúspešnejšieho diela do vtedy ešte múrom rozdeleného Berlína. Mesta, ktorého oddelené časti spájalo pod zemou metro a nad ňou nebo. Osou jeho originálnej filmovej eseje je príbeh dvoch novodobých anjelov, z ktorých Damiel sa vzdá večnosti kvôli cirkusovej trapézistke Marion a stáva sa človekom. Wendersovi a Handkeho anjeli však nezodpovedajú celkom zaužívaným predstavám – i preto ich obľúbeným miestom nie je kostol, ale berlínska knižnica, kde sa koncentrujú ľudstvom vytvorené duchovné hodnoty. O šesť rokov neskôr sa Wenders k filmu vrátil vo voľnom pokračovaní Tak ďaleko, tak blízko! a v USA vznikol až príliš hollywoodsky remake Mesto anjelov z Nicolasom Cageom.

Salo alebo 120 dni Sodomy (r. Pier Paolo Pasolini, Taliansko, 1975, 117 min.)
Scenár: Pier Paolo Pasolini, Markíz De Sade
Kamera: Tonino Delli Colli
Hudba: Ennio Morricone
Hrajú: Paolo Bonacelli (vojvoda), Giorgio Cataldi (biskup), Umberto Paolo Quintavalle (prezident odvolacieho súdu), Aldo Valetti (bankár) ,Caterina Boratt (pani Castelliová), Elsa De Giorgi (pani Maggiová), Helene Surgere (pani Vaccariová), Sonia Saviange (klaviristka), Bruno Musso, Sergio Fascetti, Antonio Orlando, Claudio Cicchetti, Franzo Merli, Giuliana Melis, Faridah Malik, Graziella Anicet (obete)

Kontroverzná a škandálna adaptácia de Sadových románov je zasadená do Talianska v období druhej svetovej vojny. Film bol nadšene prijatý revoltujúcimi intelektuálmi, ale zároveň zakázaný vo väčšine zemí Európy. Posledný Pasoliniho film patrí k najrozpornejším dielam nielen jeho samotného, ale celej svetovej kinematografie 70. rokov. V obnaženej podobe sa v ňom pretína niekoľko dobových trendov. Pasolini dospel k desivej vízii kulminujúceho násilia ako prejavu rúcajúceho sa fašistického panstva, avšak akúsi jej všeplatnosť chcel podporiť odkazom na škandálny román markíza de Sade 120 dní Sodomy. Film má rozmer podobenstva, istá typizácia postáv a ritualizácie diania nie je ovšem až tak objavná. Zatiaľ čo v Anglicku a vo Francúzsku bol uvedený, v Taliansku a Nemecku bol súdne zakázaný. V Taliansku so zdôvodnením, že spoločnosť ešte nie je natoľko vyspelá, aby mohla tomuto porozumieť. Producent filmu Alberto Grimaldi bol odsúdený k podmienečnému trestu a pokute.

Unavení slnkom (r. Nikita Michalkov, Rusko/FR., 1994, 152min.)
Scenár: Rustam Ibragimbekov
Kamera: Vilen Kaljuta
Hudba: Eduard Artemjev
Hrajú: Nikita Michalkov,Ingeborga Dapkunajte, Oleg Menšikov,Naďa Michalkovová, Vjačeslav Tichonov

Film Unavení slnkom nakrútil v roku 1994 ruský režisér Nikita Michalkov. Nie príliš zložitý dej je rozprávaný pomaly, čo vyvoláva kľudnú atmosféru letných prázdnin a v prvej polovičke filmu sa zdá, že sa vlastne vôbec nič nestane. Neskôr sa napätie medzi Kotovom a Míťom stupňuje, obaja muži sú však dosť múdri na to, aby svojmu okoliu nepokazili leto. Divák je tak stále udržovaný v príjemne bezstarostnej nálade. Brutálny, nespravodlivý a nevyhnutný koniec filmu je tak o to pôsobivejší. Film bol v roku 1994 ocenený Hlavnou cenou poroty na festivale v Cannes a o rok neskôr Oscarom.

Spalovač mŕtvol (r. Juraj Herz Česko, 1968, 95 min.)
Námet: Ladislav Fuks – novela
Scenár: Ladislav Fuks, Juraj Herz
Kamera: Stanislav Milota
Hudba: Zdeněk Liška
Strih: Jaromír Janáček
Hrajú: Rudolf Hrušínský (Koprfingl), Vlasta Chramostová (Lakmé), Jana Stehnová (Zina),Miloš Vognič (Mili), Ilja Prachař (Walter Reinke), Zora Božinová (Reinkeová), Jiří Lír (Strauss) a ďalší.

Filmová adaptácia psychologického hororu pôsobivo vystihuje morbídne bizarnú atmosféru a neskutočný svet panoptikálnych postáv vynikajúcej Fuksovej predlohy, snažiacej sa zachytiť psychosociálne podhubie ideológie fašizmu a analyzovať prvky ľudského charakteru, ktoré umožnili prijať účasť na neľudských činoch. Príbeh zobrazuje nenápadný prerod zdanlivo slušného, romantického meštiaka na psychopatického maniaka, udavača a vraha vlastnej manželky a detí (lebo v ich žilách koluje židovská krv a on sa vyhlásil za Nemca) – a vytvára tak portrét zhubnej morálky, postavenej na pretvárke a zrade ľudskosti, pričom signifikantná je doba deja – nástup fašizmu (začiatok Protektorátu): narastajúca obludnosť hlavného hrdinu je v súlade s narastajúcou obludnosťou dejín. Herz vo svojom vrcholnom diele naplno uplatnil svoj talent a zmysel pre bizarnosť, deviáciu a fantasknosť. R. Hrušínský sa zaskvel v jednej zo svojich životných úloh.

+ Jan 69 (krátky film, r. Stanislav Milota, ČR, 1969, 8 min.)
Scenár: Stanislav Milota
Kamera: Stanislav Milota

Tento film vznikol v roku 1969, už po okupácií. Ide o osemminútovú čiernobielu snímku, strihovo spracovanú na hudbu, bez akéhokoľvek komentára a titulkov. Unikátna filmová esej Jan 69 mala premiéru v Moskve na Festivale filmov o ľudských právach.

Život Briana (r. Terry Jones V. Británia, 1979, 93 min.)
Scenár: Graham Cahpman, John Cleese, Terry Gilliam, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin
Kamera: Peter Bizou
Hudba: Geoffrey Burgon
Strih: Julian Doyle
Hrajú: Terry Jones (Mandy - Brianova matka), Bob Hoskins, John Lennon,George Harrison (pán Papadopoulis)

Majstrovská satira na organizované náboženstvo a radikálne politické ideológie, biblická fraška o nedobrovoľnom Mesiášovi Brianovi, ktorý je omylom považovaný za Spasiteľa a skončí na mučeníckom kríži, je najčistejšou esenciou humoru slávnej britskej komediálnej skupiny Monty Python. S entuziazmom, chuťou a radosťou vytvorené excentrické dielo, postavené hlavne na parafrázovaní bájoslovných mýtov, karikovaní spoločenských tradícií a na parodickom výklade dejín s množstvom skvelých gagov, načrtáva absurdne vernú a drzú paralelu k Ježišovmu osudu. Príbeh predavača „imperialistických lahôdok“ na tribúne amfiteátra, ktorý sa zapletie do odbojového židovského hnutia, pri pokuse o únos Pilátovej manželky je zatknutý Rimanmi a nakoniec sa stane proti svojej vôli Prorokom, vyprovokoval búrlivú reakciu kresťanských a židovských náboženských spolkov. Film paroduje davovú hystériu, náboženský fanatizmus a smiešne ľavicové politikárčenie. Skvelé sú scény s rečovou vadou nafinteného Piláta Pontského. Vo famóznom finále si ukrižovaní spievajú na krížoch pieseň Bright Side of Life, o tom, že je treba sa na život pozerať vždy z tej lepšej stránky. Kuriózna je svojvoľná odbočka s vesmírnym korábom, odkazujúca na práve naštartovaný fenomén Hviezdnych vojen. Bujaro štylizované herectvo všetkých šiestich Monty Pythonovcov, z ktorých sa každý na plátne objavuje v rade úloh, sa rozohráva do skvelých etúd predovšetkým v dámskych prezlečeniach (Terry Jones stvárnil uvrešťanú Brianovu matku, v scéne kameňovania neznaboha muži hrajú ženy, ktoré predstierajú, že sú muži).

Garyho hra (krátky film, r. Jan Pinkava, USA, 1997, 5 min.)
Hudba: Gus Viseur
Hrajú: Bob Peterson

Snímka Geriho hra získala Oscara v kategórií krátkeho animovaného filmu, je vtipnou, múdrou, mnohovrstevnatou hračkou o starom pánovi, ktorý sám so sebou zvádza zápas na život a na smrť – na šachovnici. Odohráva sa v kľudnom podzimnom parku a podľa tieňov, ktoré vrhajú tiene stromov, prebieha celý deň. Spočiatku kľudná hra naberie na obrátky a stáva sa dramatickou, až nebezpečnou. Film vznikal v priebehu dvoch rokov a podieľalo sa na ňom okolo sto ľudí.