Scenáristi Valeria Schulczová (42) a Roman Olekšák (40) ju plánujú zakomponovať do tretej série kriminálneho seriálu Za sklom. Ešte nedávno však o udalosti, ktorá nimi otriasla, písať odmietali.
Krátko po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ste povedali, že o tom nemáte chuť písať. Ako je to teraz?
V. Schulczová: Vtedy išlo o to, či máme chuť spracovať to samostatne. Tretia séria Za sklom však rozhodne neznamená samostatné spracovanie tohto zločinu.
R. Olekšák: Naozaj to bolo v kontexte, či by sme o tom nenapísali film a pýtali sa nás na to v období tesne po tých udalostiach. Boli sme vtedy otrasení. Teraz je to inak, divák od tretej série Za sklom má určité očakávania a spomínaná dvojnásobná vražda je najzásadnejšia udalosť posledného obdobia na Slovensku, takže je logické, že by sa to tam malo nejako premietnuť. Už to ani nie je o chuti či nechuti, je to o tom, ako k tomu pristúpiť.
V realite je to príbeh bez konca. Je pre vás o to ťažšie vedieť ho uchopiť, či práve naopak?
V. Schulczová: To zatiaľ nevieme, lebo sme to ešte nezačali písať.
R. Olekšák: V každom prípade to budeme musieť nejako rozlúsknuť. Neviem, či je správny spôsob hrať nejakú vymyslenú pointu... Tieto debaty ešte nemáme medzi sebou ukončené. Zásadné otázky sú: Aký veľký priestor tomu dať? Či to bude len ako nejaký spúšťač ďalších udalostí. Či tam bude len narážka na tú vraždu...
Medzi sebou ste si to ešte neprebrali, ale predpokladám, že chtiac-nechtiac si to každý z vás spracoval vo svojej hlave.
R. Olekšák: Nie, my to takto nerobíme. Navyše v tejto chvíli na to ja osobne ani nemám kapacitu. (smiech)
Na čom teda teraz spolu pracujete? Vraj na novej kriminálke pre Jojku.
R. Olekšák: Je to tak, ale veľmi o tom nechceme ďalej rozprávať, lebo netušíme, čo s tým televízia ďalej plánuje.
V. Schulczová: Ale bude to úplne iná kriminálka ako Za sklom, nie je previazaná na politiku, respektíve len sekundárne a neodohráva sa v Bratislave.
V Za sklom ste sa snažili ukázať odvrátenú stránku Slovenska, našej politickej scény. Ste pripravení pod vplyvom spomínaných vrážd napísať tretiu sériu ešte tvrdšie?
V. Schulczová: Rozhodne ju chceme napísať nemilosrdnejšie.
R. Olekšák: Ostrejšie.
V. Schulczová: Uvidíme, či nám to vyjde. Druhú sériu sa snažíte napísať lepšie ako prvú, tretiu lepšie ako druhú... Očakávania divákov sú vyššie ako na začiatku.
R. Olekšák: V druhej sérii sme diváka prekvapovali, čo všetko v seriáli mu zrazu pripomínalo realitu. Teraz ale diváci budú tú realitu očakávať a hľadať ju tam. Musíme veľmi zvažovať každý motív, ktorý použijeme a ako ho použijeme.
V. Schulczová: Keď sme pracovali s motívom zbraní, stále sme sa pýtali, či to je reálne. A potom sme zistili, aké biznisy sa tu dejú v rámci vyzbrojovania, ako vyzerá boj lobistických skupín o zbrane. Takže sme vo svojich scenároch vlastne boli ešte úplne mäkkí.
R. Olekšák: Obávali sme sa, či nám to divák uverí a o pol roka sa dozvieme, že štátna letka unáša občana Vietnamu z Nemecka. Toto keby sme predtým dali do seriálu, tak by nás všetci vysmiali. Kaliňák prvý.
V. Schulczová: Alebo sme tam dali motív pomyselného ruského teroristického útoku v Bratislave a šup, už sú tu Noční vlci so základňou pri Jaslovských Bohuniciach.
Témy sa vám len tak roja.
V. Schulczová: A je strašne ťažké nepodľahnúť tomu napchať to tam všetko.
Už keď píšete, predstavujete si, kto bude hrať jednotlivé postavy?
R. Olekšák: Jasné.
V. Schulczová: Často si niekoho vymyslíme a následne ho ponúkneme producentom. A na 50 percent to vyjde.
A predstavili ste si už niekoho v úlohe Jána Kuciaka?
V. Schulczová: Nie.
Nie sú podľa vás ľudia už z politiky príliš unavení na to, aby o nej ešte po večeroch pozerali seriál?
R. Olekšák: Myslím, že ľudia sú unavení z politiky, ktorá ich ubíja a ktorá ide proti nim. Ale zo samotného faktu, že politika existuje, podľa mňa unavení nie sú. Myslím, že ich zaujímajú zákulisné hry v politike, ale to, čo vidia v správach, že ich politici karhajú, lebo majú kritický názor alebo niečo nechcú, tak z toho sú logicky unavení. Veď kto by nebol unavený z takého Hrnka.
Slovenské televízie posledné roky ponúkajú večer čo večer najmä zábavu. Nefrustruje vás, že väčšinový divák možno chce niečo iné než píšete vy?
V. Schulczová: (smiech) Nás to frustruje, ale ani nie tak kvôli divákom. Ja neviem, čo chcú a neviem, kto je väčšinový divák. Podľa mňa väčšinový divák nepozerá televízor. Samozrejme, bolo by fajn, keby na tomto trhu bolo viac žánrov a keby RTVS viac obhospodárila verejný priestor. V Čechách je to tak, že Česká televízia v mnohom udáva trendy a komerčné televízie sa tomu musia prispôsobiť a museli svoj obsah dotlačiť do nejakej kvality, aby uspeli. U nás je to naopak, skôr komerčné televízie tlačia niekam verejnoprávnu.
Kvôli inšpirácii zrejme denne sledujete spravodajstvo. Ste na ňom závislí? Či viete si predstaviť, že by ste boli nejaký čas od prísunu čerstvých správ odstrihnutí?
V. Schulczová: Závislí... Myslím, že je to normálny občiansky postoj mať prehľad o tom, čo sa deje v spoločnosti.
R. Olekšák: Ja by som sa vôbec nehádal, keby sa spoločenská situácia trochu upokojila, dala sa do normálu. Lenže to sa nedeje, takže človek, ktorý nechce byť vyslovene ľahostajný k svetu, nemá inú možnosť, než to celé sledovať. Ľudia zodpovední za situáciu, v akej sa niekto rozhodne zavraždiť novinára, lebo píše o kauzách, momentálne robia všetko preto, aby sme na to zabudli, aby to vyhnilo. To ja pokladám za strašne nebezpečné, mám z toho obavy a sledujem to.
Nie je problém slovenských kriminálok v tom, že všetci videli desiatky amerických, ktoré vďaka nepomerne štedrejším rozpočtom ponúkajú dokonalé divadlo plné akcie? Zrejme aj vy to máte v hlave či na papieri dokonalé... Nie ste niekedy sklamaní z výsledku?
V. Schulczová: Nie. Naše hlavy sú už naučené myslieť v kontexte. Inak by sme nič nenapísali a prežívali by sme len frustráciu. To je akoby ste mali v peňaženke tisícku a chceli si za ňu kúpiť luxusné auto.
Bolí to, naučiť sa takto písať s obmedzeniami?
V. Schulczová: Začiatky bolia, ale už sme si zvykli.
A povedzme v rámci oddychu vás neláka napísať nejaký ľahší rodinný či romantický seriál?
R. Olekšák: Nemyslím si, že takéto seriály sa píšu ľahšie. Pôsobia síce jednoduchšie, ale písali sme v minulosti denné seriály, ako napríklad Chlapi neplačú či Búrlivé víno, a tam keď ste zrazu v 350. časti a znovu máte vedľa seba postavené tie postavy a máte prísť s niečím novým, je to niekedy strašná drina.
Vlani na jeseň nastala situácia, že vám stáli dva hotové seriály. Markíza stále odkladala zaradenie Detektíva Duša do vysielania a Jojka po prvej časti stopla Za sklom. Ako ste to prežívali, najmä keď pri Za sklom sa špekulovalo, či za všetkým nie sú nejaké politické tlaky?
R. Olekšák: Problém pri druhom menovanom seriáli bol, že riešenie, kedy ho vrátiť do vysielania, sa hľadalo tak strašne dlho. A popritom dostali priestor rôzne iné formáty, ktoré nedosiahli skoro žiadny výsledok. Postupne to už začalo byť absurdné, ale my nevieme, čo za tým bolo. Či sa naozaj hľadal len ten najlepší čas.
Vám osobne sa posledné roky nikto nevyhrážal?
V. Schulczová: Nás to obišlo, škoda...
Škoda? Snáď chvála Bohu.
R. Olekšák: Asi áno.
Podpísali ste sa pod takzvaný Kultúrny reparát, slovenskom prebehla vlna demonštrácií, avšak reálny vplyv na stav našej krajiny sa nedostavil. Malo to zmysel?
R. Olekšák: Každý odpor voči svojvôli štátnej moci je dôležitý, aj keď výsledok v danej chvíli je možno frustrujúci. Ak sa spoločnosť prestane brániť, tak skončí a ide orbánovskou cestou do tmy. Aj keď to nesplnilo účel a pani Laššáková je stále ministerkou niečoho, čo sa volá kultúra, čomu ona veľmi nerozumie... Ale ten protest jednoznačne bol dôležitý.
