Napriek tomu ako jeden z mála neváhal nasadiť vlastný život a bojovať proti nezmyselnej okupácii. Po príchode ruských vojsk si nebojácne a bez štipky zaváhania ľahol rovno pod tank. Možno čakal, že vojak, ktorý ho riadi, nedokáže zabiť bezbranného človeka. Jeho viera v dobro ho však stála to najcennejšie. Manželka Mária (87) sa dodnes s jeho smrťou nedokázala vyrovnať a roky musela čakať na očistenie jeho mena.
Bola to obyčajná slovenská rodina, ktorá sa nikdy príliš politicky neangažovala. Napriek tomu im osud ukázal svoju odvrátenú tvár, hoci prvé roky ich spoločného života boli naozaj idylické. „Muž prišiel do Slovenskej Ľupče, keď bol nábor, z Nových Zámkov v roku 1948. O rok nato sme sa zobrali a narodili sa nám štyri detičky,“ spomína si Mária na chvíle šťastia, ktoré mali byť v osudný augustový deň totálne pošliapané. Jozef, ktorý pracoval ako šofér v Pozemných stavbách, chodil na týždňovky do Zvolena a bol tam aj v ten osudný deň 21. augusta 1968.
Tank mu rozdrvil hlavu
Jozef sa zrejme zo zvedavosti vybral na námestie, ktoré už obsadili tanky spolu s po zuby ozbrojenými vojakmi. Celú tragédiu videla tamojšia farárka. „Podľa nej chlap vyšiel spoza auta a ľahol si na cestu rovno pred idúci tank,“ opisuje chvíle plné hrôzy osudom ťažko skúšaná žena. Obrovský kolos najprv zastal, no vodič potom dostal rozkaz a pokračoval v ceste. Levákovi rozdrvil hornú časť tela a na pásoch ho vláčil desiatky metrov až k hotelu Poľana. „Netuším, prečo to urobil. Myslel si, že zastaví tank, taká hlúposť,“ hovorí nešťastná pani Mária, ktorá si jeho smrť dodnes vyčíta. „Mali sme dostať byt a odísť, no kvôli mne sme ostali v Ľupči a ja som potom ostala sama s malými deťmi.
Zatratenie po smrti manžela
Mária sa po obrovskej tragédii nikdy nevydala a žila s deťmi sama vo veľkej biede. Hoci bol jej manžel hrdina, ktorý sa postavil okupantom, roky musela znášať ponižovanie a zatracovanie. „Ľudia ma roky odsudzovali,“ prezrádza starenka, ktorá spolu s deťmi dostala odškodné až po intervencii prezidenta Václava Havla.
Jozefa pochovali na mestskom cintoríne do nenápadného hrobu. Manželku mrzí, ako sa k obeti augusta ’68 pristupuje. „Len som chcela, aby mal dôstojné miesto posledného odpočinku, no to nikoho nezaujíma,“ povie smutne. Až v roku 2006 na jeho počesť osadili pamätnú bronzovú dosku na rohu námestia a Trhovej ulice vo Zvolene. Vedenie samosprávy sa ho tento rok chystá navrhnúť medzi osobnosti mesta.
Chronológia udalosti roku 1968
22. - 24. februára 1968
1. - 5. apríla bol prijatý Akčný plán KSČ, ktorý zahŕňal slobodu tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť viacerých strán.
4. mája 1968
14. - 15. júla 1968
Päť krajín adresovalo ČSSR otvorený list, kde už boli prvky varovania a hrozby.
Od 29. 1 júla do augusta
V železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou sa stretli členovia KSČ a KSSZ, kde sovieti odmietli Dubčekove presadzovanie socializmu s ľudskou tvárou.
21. augusta
Armády Varšavskej zmluvy obsadili všetky dôležité miesta v ČSSR, vláda vyjadrila protest proti okupácii.
24. augusta 1968
V Moskve podpísali tzv. Moskovský protokol, ktorý obsahoval záväzné úlohy pre vedenie KSČ.
16. októbra 1968
Dubček, Husák a Černík podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.
17. apríla 1969
Alexander Dubček sa vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do funkcie dosadili Gustáva Husáka.
