Bývalý americký plavec v rozhovore pre televíznu stanicu CNN prezradil, že je rád, že ešte žije a chce pomáhať ostatným ľuďom s podobnými psychickými poruchami.
"Chcel by som niekomu zachrániť život, ak budem môcť. Pre mňa to je dôležitejšie ako zlaté medaily," povedal Phelps. Dvadsaťtrinásobný zlatý medailista z OH už v roku 2014 prvýkrát verejne prehovoril o svojich psychických problémoch a neskôr priznal, že mal samovražedné sklony.
Depresie sú stále súčasťou jeho života, ale aj s pomocou rodiny a terapeutov sa mu darí s nimi bojovať.
"Pred dvoma-troma týždňami som mal znova dosť desivé depresívne obdobie. Je to niečo, čo ma bude sprevádzať počas celého života," priznal 33-ročný Phelps, ktorý bol psychicky na dne už po OH 2012 v Londýne a oznámil koniec kariéry. Do bazéna sa ale vrátil a definitívne skončil až po OH 2016 v Riu de Janeiro. O prípadnom štarte v Tokiu 2020 nerozmýšľa.
Pre CNN zopakoval, že boli obdobia, keď nechcel žiť.
"V bazéne som dokázal robiť neuveriteľné veci, ale mimo neho som sa trápil." Dlho odmietal vyhľadať pomoc a terapeuta nechcel navštíviť. "Ale raz som to urobil a cítil som sa hneď lepšie. Veľa som sa potom o sebe naučil. Veci, čo som predtým nevedel," dodal Phelps, ktorý je ženatý a má dve deti. "Moja žena je pre mňa všetkým a pomáha mi prejsť každodenným životom. Bez nej by som nebol tým, čím som."