Vyzerá to, akoby sa celá hviezdna obloha zrkadlila na hladine mora, no zdanie klame. Čo toto magické divadlo spôsobuje?
Pláže, ktoré žiaria ako hviezdna obloha! Nie je to kúzlo, fikcia ani výtvor šikovného umelca, ale úžasný prírodný úkaz, ktorý fascinuje nielen laikov, ale aj vedcov už celú večnosť. Vychutnať si ho môžete za istých podmienok najčastejšie na pobrežiach známych tropických rajov, ako sú Maldivy, ale napríklad aj v Holandsku. Čo to žiari na hladine morí?
Mliečne more
Námorníci po celé stáročia rozprávali príbehy o žiarivých oceánoch, dlhých svetelných cestách, ktoré sa ťahali naprieč morskou hladinou. Tento záhadný jav si nevedeli vysvetliť ani ostrieľaní kapitáni lodí. Nazvali ho mliečne more, pretože im žiarivá hladina pripomínala Mliečnu dráhu. Väčšina ľudí však tieto príbehy považovala iba za rozprávky starých morských vlkov, ktorým pomotal hlavy rum. To sa zmenilo v roku 2005, keď tím vedený doktorom Stevenom Millerom z Námorného výskumného laboratória v Kalifornii zbadal na satelitných snímkach Pacifiku niečo nezvyčajné. Naprieč severovýchodným Tichým oceánom sa tiahol svetelný pás, ktorý bol natoľko žiarivý, že bol viditeľný aj z vesmíru a to celé tri noci. Satelitné dáta dokázali to, čo námorníci tvrdili celé stáročia. Mliečne more, ktoré dokáže osvetliť tmavé noci na oceáne viac ako akákoľvek svieca, existuje.
Svietiaci pigment
Dnes sa vie, že za toto nevšedné divadlo môže jav zvaný bioluminiscencia, čo je schopnosť živých organizmov vyžarovať viditeľné svetlo. V našich zemepisných šírkach je nám bioluminiscencia známa najmä vďaka svätojánskej muške. Po svete existuje však oveľa viac, približne 50 druhov organizmov, ktoré dokážu za istých podmienok vyžarovať nezvyčajne jasné svetlo. Táto super schopnosť je výsadou iba tých najjednoduchších organizmov a početné druhy baktérií, húb či hmyzu ju aj náležite využívajú. Či už pri párení, obrane, alebo komunikácii. Čo to v ich telách tak jasne žiari? Je to pigment luciferín, ktorý reaguje s kyslíkom a enzýmami, vďaka čomu svieti.
Za neónovo sfarbené morské vlny môže napríklad jednobunkovec svietivka trblietavá, ktorá žiari, keď je vyrušená. Čím je ich v mori viac, tým je hladina žiarivejšia. Neónovo modré more je pre človeka nádherný zážitok, no ríši zvierat škodí. Nadmerné premnoženie svietiviek môže v konečnom dôsledku spôsobiť aj úhyn rýb.
V západnej časti Karibiku žijú drobné priehľadné kôrovce - lastúrničky, ktoré sa vedia tiež krásne rozžiariť. Deje sa to počas tmavých bezmesačných nocí, keď samčeky počas pytačiek na svoje modré svetielko lákajú samičky.
Aj my svietime
Nerozlúštenou záhadou pre vedcov zostáva, ktorý zo svetielkujúcich organizmov žiari najviac. „Rozsah intenzity bioluminiscencie je obrovský. Hranicu ľudskej vízie presahuje až deväťkrát,“ prezradil BBC oceánograf Edith Widder z Ocean Research & Conservation Association vo Fort Pierce na Floride. To znamená, že niektoré organizmy v skutočnosti žiaria ešte oveľa viac, ako je naše oko schopné zachytiť. Podľa Widdera najviac svieti istá baktéria, ktorej svetlo sa nedá vidieť voľným okom, pretože by to bolo veľmi nepríjemné. Biologička Gretchen Gerish z Univerzity vo Wisconsine si myslí, že najviac žiarivý živočích, ktorého môžeme zbadať, je už vyššie spomínaná karibská lastúrnička.
Nezodpovedanou otázkou tiež zostáva, či by sme si aj my ľudia teoreticky niekedy dokázali svietiť vlastným telom. Vedci už dávnejšie prišli na to, že všetky žijúce tvory v skutočnosti vyžarujú isté množstvo svetla ako výsledok chemických reakcií prebiehajúcich v ich telách. Japonskí vedci preto v roku 2009 pri jednom pokuse použili ultracitlivú kameru, ktorou snímali dobrovoľníkov a hádajte, čo: Tiež žiarime! „Ľudské telo doslova a do písmena svieti,“ napísal tím z Technologického ústavu Tohoku vo svojej štúdii uverejnenej na vedeckom portáli PLOS One. „Intenzita svetla vyžarovaného telom je však 1 000-krát nižšia ako citlivosť našich očí dokáže zachytiť.“ Najviac svetla z nás vychádza počas poobedia a najmenej v noci. Najjasnejšie svetlo pritom vyžarujeme z hrudníka, hlavy a krku. Zatiaľ túto žiaru nie sme schopní vidieť, ale ktovie, čo pre nás veda alebo evolúcia prichystá. Svetelné orgány všetkých spomínaných živočíchov sú mnohonásobne efektívnejšie ako najúspornejšie žiarivky sveta, pretože na svetlo dokážu premeniť 98 % uvoľnenej energie, kým žiarovka iba 3 - 4 % a výbojka približne 10 %. Možno, že raz bude aj ľudská rasa vyžarovať viditeľné svetlo, aj keď to sa spoločnostiam vyrábajúcim elektrinu určite páčiť nebude.
Svetielka z celého sveta
Arachnocampa luminosa
Žiarivý červ, ako tohto tvora prezývajú, je larva mušky vo veľkosti komára, ktorá obýva tmavé a vlhké miesta. Nájdete ju v jaskyni Glowworm caves na Novom Zélande, kde táto svetielkujúca paráda vyráža návštevníkom dych.
Pyrophorus nyctophanus
Z anglického prekladu znie názov tohto fešáka chrobák so svetlom na hlave. Žije v Brazílii a najviac žiaria jeho larvy, ktoré obývajú vonkajšie steny termitiska. Na svoju žiaru lákajú iný hmyz, ktorým sa potom počas letných nocí kŕmia.
Svetluška svätojánska
Malého tvora, ktorý si vytvára svetlo sám, ľudovo prezývajú svätojánska muška, no v skutočnosti je to 10 - 20- milimetrový chrobák. Svetielko majú umiestnené na zadočku a svetlo môžu podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. Na okrajoch lesov a lúk lietajú od júla do septembra. Zaujímavé je, že svetlo svetlušiek sa kedysi využívalo tam, kde bolo svietenie otvoreným ohňom nebezpečné, napríklad v uhoľných baniach.